Na brehu zámok vystavala –
Piesočnú hradbu o veži.
Vyzerá márne žieňa kráľa,
Z rozprávky koník nebeží.
.
Do piesku prstom Srdce vpíše,
Odretú vetu: -Ľúbim ťa…
Za nos nás vodia všetky klišé,
Klamstvami pláž je vysmiata.
.
Do Srdca deva Túžbu vlieva.
Otvára bránu do hradu.
Preháňa sa jej hlavou prievan.
Neberie kráľ na návnadu.
.
Lastúru pridá, mušľu z mora,
Perleťou skvie sa ulita.
Iný by Láske neodolal,
O ruku by ju popýtal.
.
Nechodí koník, nieto kráľa,
Nevedú stopy k dievčine.
Hélios iba neotáľa,
K telu sa devy privinie.
.
Valí sa vlna, šumí more –
Piesočné srdce zaniká.
Dozunia struny Láskou choré.
Neviňme z toho koníka.
.
Zahalí závoj ošiaľ lesku,
Zrúti sa hradba vežatá.
Pochová Lásku pod hrsť piesku,
Utonie Túžba dievčaťa.
.
D r a g o 21/22062014
Snad to byva aj odrete, ale nepoznam ...
Celá debata | RSS tejto debaty