Studnica Múdrosti

12. marca 2017 05:00, Prečítané 3 112x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Sama sa neskalí

Studnica Génia –

Naraziac do skaly

Vlna sa rozbíja.

Brnkajúc na city

Duša sa rozplače,

Sústo nás nasýti,

Kde pečú koláče.

V splašenom storočí

Hlavy sú zmätené –

Oko sa otočí

Uviaznúc v temene.

Cez penu na pive

Rozum sa presŕka,

Cez reči ohnivé

Siaha sa po guľkách.

Sadajú na koly

Straky i sokoly,

Cudzina nebolí,

Vôľa sa podvolí. .

Plávajú ostrovy

Pod plachtou Pokoja –

Múdrejší od Sovy

Kozy si podoja.

Bubnujú do noci

Tajomné tam-tamy,

Po cudzom ovocí

Myseľ sa omámi.

Nepľujme do studne –

Raz nám smäd uhasí.

Zálivy záludné

Ťahajú za vlasy…

D r a g o 15022015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 100

21.01.2026

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]