Hórovo Oko

19. júna 2017 05:00, Prečítané 2 640x, Drahoslav Mika, UHOL POHĽADU

Otváram Oko Hóra,

Ledva sa prebudím,

Zvony sa rozhlaholia,

Vrážajúc do ľudí.

Do lúčov Oko žmúri,

Vplával zvon do ticha,

V blankyte mrak sa chmúri,

Chobot sa rozkýcha.

Straka si zo zobáka

Dosiahne na strumu –

Žobroní od žobráka

Zeurenú korunu.

Ožíva Oko Hóra,

Kľuje sa nový deň.

Motýle kvetom dvoria,

Láska je Tichý Tieň.

Môj obraz oblak loví

Veternej do siete.

Gúľa sa malinový

Plamienok po lete.

Hrúži sa Oko Hóra

Do vlny na Níle.

Z duše mi prehovoria

Bohyne spanilé

Vyčkávam nedočkavo

Zhrbený na rohu.

Oko sa rozplakalo

V slnečnom batohu.

Úsmevom slzu suším,

Nech mi Hór neplače.

Pre modrý sprievod muší

Napečiem koláče.

D r a g o 20042015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 100

21.01.2026

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]