Dumka

6. októbra 2017 05:00, Prečítané 2 837x, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

Prepadla ma podvečerná dumka –

Povoľujem sneniu opraty.

Modré more z neba na mňa žblnká –

More, čo sa ku mne nevráti.

Pretiera si oči hviezdne stádo,

Mesiac – pastier drieme v košiari.

Z oblohy sa spúšťa stádo nadol –

Rozprávkový sen mi učarí.

Starý Bodrík gazdom vykopnutý.

Ceria vlci do tmy zubiská.

Mahuliena tenká ako prútik

Znenazdaj sa ku mne pritíska.

Zlatá panna ako prútik tenká

V svite Luny sa mi privráva.

Nestarnúca Duša Detstva v plienkach

O jeseni býva meravá.

Starý Bodrík za košiarom leží.

Zlý gazda ho chlebom nekŕmi.

So psíkom som bodré Detstvo prežil.

Psí popol som sypal do urny.

Iný psík mi priľnul ku kozubu.

S pannou delím teplo Domova.

Bolí ma, keď zdravé stromy rúbu.

Bolí ma aj doba jalová.

D r a g o 19122015

Spravodajstvo