Na Prahu Jesene

21. októbra 2017 05:00, Prečítané 2 438x, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

Zarána tráva rozplače sa,

Vlažia nám slzy chodidlá.

Kukučka kuká skraja lesa,

Nebom sa mráčky rozkrídlia.

Osúša Slnko slzy tráve,

Lahodný ván sa pridruží.

Baránky bielo kučeravé

Vlnia sa v rannej kaluži.

Pozerám nemo do zrkadla –

Voda je číro striebristá.

Plánka mi z rokov neukradla,

Iba ich skryla do lístia.

Šepkajú tíško listy zrána –

Tajomstvá noci vyšuštia.

Otvára sa nám zlatá brána.

Všuchol sa ježko do húštia.

Pobudni so mnou, moja milá –

Do Srdca si ťa uschovám.

Si krásna… Krásna ako chvíľa…

Krajšia jak chvíľka Faustova.

Pobudni so mnou s tichou nehou

V kolíske Božej Prírody.

Bez Nehy by som navždy skrehol –

S Nehou aj Láska prichodí…

D r a g o 24122015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 95

24.12.2025

Koniec dobrý – všetko dobré, ale len ak je to dobre zaplatené. . Vidí nie ten, čo pozerá, ale ten, čo chápe. .

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]

Najnovšie správy