Tajomnejšia ako kruhy v obilí,
Záhadná jak úsmev Monalízy…
Koľkí sa už kvôli tebe pobili?
Koľkí si už tvojho medu lízli?
.
Záhadnejšia ako vetchá Biblia,
Ako Bytie v Paralelnom svete.
Rajský had ti nahé telo ovíja,
Zaľúbil som si ťa na výlete.
.
Do úsmevu si si ústa špúlila.
Z morskej peny vzišla Afrodita.
Zo mňa zmyla hriechy voda šumivá,
Krúžila sa hlava doopita.
.
Zvádzali ma štebotavé Najády,
Odhalilo tvoju krásu More.
Na tvoj akord som si lýru naladil,
Tĺklo Srdce pieseň o pokore.
.
Túžil som piť s tebou nektár z kalicha.
Máva Život neraz pachuť blenu.
Omámený Láskou som priam nedýchal.
Dala si mi čašu orosenú.
.
Hellada mi moju Dušu spútala.
Opáčil som zašlých vekov vnady.
Modro – biela hodí sa mi do gala.
Žiaľ, že som už iba Duchom mladý…
.
(Venujem p. Alexandre P.,
do Grécka zaľúbenej)
.
D r a g o 28122015
Nádherné verše... ...
Celá debata | RSS tejto debaty