Tak Dlho. . .

20. marca 2018 05:00, Prečítané 2 275x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Tak dlho sme sa hľadali

Labyrint mámil do neznáma

Pomaly, koník, pomaly…

Kadekto ma už sklamal

Dohora Hora odolá

Ľahšie to ide z vŕšku

Život je vratká tombola

Chrániť si náčim držku

Hladina keď sa zatvára

Dvoj-pí-erové kruhy

Nevidná ruka načmára

Náš Svet je samodruhý

Nevidným prstom zapíše

Život nás do notesa

Jazýček váh sa kolíše –

Stúpa a zase klesá

Podrazia nohy polená

Strniskom víchor sviští

Modly sú v chrámoch modlenia

Bledne čerň od závisti

Tak dlho sme sa hľadali

Ja s mojím Alteregom

Aj mráz ti prsty popáli

-Grazie, Bože! – Prego!

D r a g o 03022016

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]