Vädnutia div má svoje čaro –
Slamienok chichot od leta…
Nermutia stromy za trvalou,
Malebný háv im ulieta.
.
Pohráva v tvári úsmev jari,
Nahradil husle kontrabas,
Dátumy blednú v kalendári,
Slamienky Duše kvitnú v nás.
.
Veľa je toho nad pochopy –
Uvädá telo, Duša nie…
V omladlých stopách ľad sa topí,
Trvalka vše sa zamanie.
.
Nezdolný Čas nám kmáše škuty,
Kontrabas hudie do šeda,
Samopaš oči nezarmúti,
Bujaré žilky nezbedia.
.
Slamienky v tvári, Duša v tele…
Čerpáme z konta Života.
Najkrajšie zrno žarnov melie,
Pod nami kára hrkotá.
.
Všetci sme všetkým čosi dlžní –
Dotyky… Slová… Pohľady…
Veď nielen básnik v básni blúzní,
Keď sa mu pero odľadí.
.
D r a g o 22022016
Celá debata | RSS tejto debaty