Z police knihu ťahám ošumelú
Vedie mi ruku Náhoda
Pár veršov hádam zhltnem na večeru
Prstoklad stránky nahlodá
.
Od seba sama roztvorila sa mi
V obálke list mi predloží
Ktože to..? Odkiaľ..? Mne adresovaný…
Ježia sa chĺpky na koži
.
Vážený pán som… známka s Februárom…
Pečiatka zbledla… Levoča…
Natiahnem ruku vody za pohárom
Až sa mi oči vyočia
.
Ťarbavé ťahy detskej rúčky dcérky
…Z pionierskeho tábora…
Pribudlo rôčkov tridsať do jej zbierky
(Dnes ajfonuje od mora…)
.
Koľko jej bolo vtedy..? Deväť, rátam
Tancujú v riadkoch písmená
Spomenie svojho súrodného brata
Dievčatá chytá za mená…
.
-Mamička milá!… Aj otecko milý..!
Je nám tu hej a štyri sme
Andrea, Paťa, Táňa… Sme sa zžili
Bez jednej druhá neusne
.
Za oknom stromy, potok, slnko svieti
Iba hlad sa nám nehlási
Metlou si ráno vymetáme smeti
Príroda bujnie do krásy
.
Aj ples sa chystá, masky by sa zišli
Karkuľku, vlka, barana…
Doneste, keby v sobotu ste prišli
Veselo bude od rána
.
Píšem Vám krivo, lebo stôl je krivý
Rovnejšie som sa snažila
Bác! Vyhla som sa pádu do pokrivy –
Na betón som sa zložila
.
Teraz mám lakeť odretý a chrastu
Dopíše písmo priateľka
A vraj tu kdesi v lese huby rastú
Chrasta je rana neveľká
.
Formuje úsmev nostalgie ústa
Dušičku detskú nachodím
Oriešky rokov nad tým listom lúskam
Pozývam Osud na hody
.
D r a g o 20062016
Celá debata | RSS tejto debaty