Vláme sa ranný zvon do Duše cez uši
Zo snov sú franforce, ich konce netuším
Uzlík sa utrhol, ihla už nepichá
Odpiť som nestihol ani hlt z kalicha
.
Doplna naliali. Pár kvapiek navyše
Vytušiť stihol som milostný úmysel
Usmiata Venuša sťa zore nachová…
Ranný zvon do veže nádeje pochoval
.
Márne sa dobýjam ta, kde sny prestali
Nepohnem Morfeom, srdce má zo skaly
Ja mám pôst. Venuša bohvie s kým vrávorá
Trúchliace havrany prilietli do dvora.
.
Ranný zvon bez piety na veži dozvoní
Raz poet vyriekol: Neumriem na koni
Život je iba sen. My – hracie figúrky
Zdravím Vás, Andersen! Poďme na potulky…
.
D r a g o 16102016
Celá debata | RSS tejto debaty