Stratený

8. júna 2019 05:00, Prečítané 3 160x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Strácajúc Seba všetko tratíme

Tratia sa vzácne mžiky Bytia

Život je ako pena na pive

Aj rieky sa raz vykorytia

Tratíme Druhov, drvia sa hrudy

Mandala Žitia sa nám tratí

Raz kohút Slnko neprebudí –

Nepôjdem bosky po úvrati

Vybledli túžby Múdrosti zrnká

Sťaby sa z vreca vysypali

Na lýru Srdce nezabrnká

A mnohé hry sme nedohrali

Strácame stopy Slabosť je krutá

Láska sa kamsi vyparila

Hrdlička o nej nehrkúta

Utiekla zo snov nežná víla

Neplávu plutvy Nemávu krídla

Uniká pôda pod nohami

Na bidle hladné vrabce bydlia

Bolí čo bolo medzi nami

Krehká je Pamäť Zmieta sa Sila

Iskierka hier sa zavše vlúdi

Dnes si ma Nádej z klinca zvesila –

Vraj mám ísť blúdiť medzi ľudí

D r a g o 26/29122016

Posledný 08. 06. 2019, 05:56

Debata ( 1 príspevok )

pravdivé... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]