Nakreslil som si ťa len tak bez predlohy
Pomáhal mi trochu Picasso
Špekulujem, kde som namaľoval nohy
Vmotýlil som mašľu do vlasov
.
Rozfúkal mi vietor puzzle tvojho tela
Svietia v očkách vločky snehové
Pieseň Lásky, ktorú si mi nedopela
Dospievať si nechám za love
.
Do štvorcov som zaklial tvoje oblé vnady
Ešte je tu miesto pre prsty
V hre Vadí – nevadí ti môj dotyk vadil
Bernardín ma k tebe nepustil
.
Nafúkaný balón skôr či neskôr praskne
Hrkútali v hrdle holuby
Praskol obraz Lásky maľovaný na skle
Margarétka ľúbi – neľúbi…(?)
.
Vylepšujem imidž zlatom na obraze
Navliekam ti na krk retiazku
Chveje sa mi srdce v scencúlenom mraze
Primŕzajú farby na Lásku
.
Prebúdzam sa zo sna – na svoj výtvor hľadím
Skoro som ťa na ňom nespoznal
Pozývam ťa, Láska, bez psa do záhrady
Zaklial som tam víno do hrozna
.
D r a g o 01032018
Dragova báseň je krásna... Je to majster ...
Genitívne metafory a archaizmy do básní už ...
Celá debata | RSS tejto debaty