Časom máva Duša váhu skaly –
Vlečiem ťarchu k Sisyfovej hore.
Pod vrchom sa perly rozsypali –
Asi som sa nemal na pozore.
.
Perly Duše nie sú perly hmoty –
Nekúpiš ich za groš na blšáku.
Rodí Duša perly až sa potí,
Keď sú husle naklonene sláku,
.
Keď paleta plátnu ulahodí,
Na obrazy keď sa menia slová.
Perly – to sú našich Duší plody,
Ktoré do nich Parnas tajne schoval.
.
Perlorodky nie sú iba v mori,
V každom z nás sú mušle uložené.
Keď nám srdce Láskou zašvitorí,
Budí Duša prameň, čo v nej drieme.
.
Do krásy sa pretkávajú nite.
Oči – uši Duši ulahodia.
Hovejú si Múzy na blankyte,
Kým sa perly v perlorodkách rodia.
.
Vtedy máva Duša váhu skaly.
Potom uzrú plody svetlo sveta.
Nikto z ľudí nie je dokonalý.
Proti vetru neľahko sa lieta.
.
D r a g o 10032019
Celá debata | RSS tejto debaty