Kade?

4. júna 2022 05:00, Prečítané 2 362x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Padajú svorne sneh a dážď

Sťaby sa boli zasnúbili

Dopadá na zem apanáž

Smejú sa z neba hviezdne víly

Vnikajú svorne do zeme

Pod nohami nám čvachtá blato

Nevieme, kade pôjdeme

Netvári nik sa vinovato

Doľava, a či doprava?

Kalom sú cesty vydláždené

Doľahla na Zem únava

Zabudol človek na korene

Túla sa, lozí tam i tu

Netuší, kam ho vedú oči

Závity sa mu popletú

A Duša v ňom sa naplahočí

Sever je, čoby dohodil

K juhu sa ale predierame

Brúsi si zuby krokodíl

Na nerozume Svet sa láme

Bývalo jarmo pre voly

Býval aj chomút pre koníka

Neskoro hlúposť zabolí

Neskoro človek pre ňu vzlyká

D r a g o 10022020

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]