Kobyly Času

12. augusta 2022 05:00, Prečítané 1 678x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Nemá Čas konca ani Počiatku

Pretože Čas je Guľa

Zadumal som sa chvíľu na krátku

Svet sa mi rozkotúľal

Zapriaha Čas si kone v tarantas

Víchor ich nedohoní

Dočasu čaká húska na svoj klas

Čas podkopáva tróny

Venuje Čas nám roky, mesiace

Prihodí dni aj týždne

Vodí nás…a potom uprace

Každý si svoj med zlízne

Osedlá Čas si bujné kobyly

Letí do Nenávratna

Minulosť sme si na kríž pribili

Prítomnosť len je platná

Zub Času – ten sa nikdy nepostí

Má s nim Boh plány iné

Pojal nás Život iba za hostí

Tonieme na plytčine

Drží Čas pevne v rukách opraty

Tátoše vpred sa rútia

Strapaté hlavy Čas nám splešatí

Ženúc nás do starnutia

D r a g o 08052020

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 95

24.12.2025

Koniec dobrý – všetko dobré, ale len ak je to dobre zaplatené. . Vidí nie ten, čo pozerá, ale ten, čo chápe. .

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]

Najnovšie správy