Pošepla mi tráva ranná
Keď sa v rose umyla:
O venček v nej prišla panna –
Nočná víla Jarmila
.
Zatúlala sa sem, lebo
Všetečnosť jej nedá spať
Živý svet je nielen chlebom
Duši načim pookriať
.
Za peľasť jej tráva bola
Vôňa noci opája
Bledolíca Luna z poľa
Osvietila šuhaja
.
Sám sa nocou ponevieral
Rátal hviezdy na nebi
Porodené z morských perál
Podľa Božej potreby
.
Nad krajinou Amor blúdi
Snorí – hľadá obete
Rozochvieva srdcia v hrudi
Láskou ľudí popletie
.
Zasiahol šíp vílu milú
Druhý trafil šuhaja
Odolať nik nemá silu
Láska srdcia opája
.
S obidvoma svet sa točí
Už sú v tom až po uši
Cudne klopia hviezdy oči
Prizerať sa nesluší
.
Spájajú sa Duše v noci –
Ľudia sa aj víly sa
Nemilujú iba cvoci
K ránu blednú nebesá
.
D r a g o 18082020
Osobne sa domnievam, že na marišku sú ľudia... ...
Celá debata | RSS tejto debaty