Do smúrku sa nebo priodelo
Poprcháva… Ticho slzí deň
Chladnú ruku na horúce čelo
Položil mi starý dobrý klen
.
Súcitne sa spýtal, čo ma bolí
Ponúka mi bylinkový čaj
Nad hlavou mi listy sparazolil
U stromov je taká obyčaj
.
Oprel som sa o pevný driek klena
Ako starý priateľ z mladosti
Pod oblohou havran smutno stená
A tak som sa nechal pohostiť
.
.
Šepky sme sa s klenom rozprávali
Strom má Dušu ako každý tvor
Vyrástol klen nebu do povaly
Ja som trochu menej narástol
.
Otváram sa klenu, veď sme sami
Nech sa Duša trochu prevetrá
Splynuli sme vedno s Nebesami
Netrepeme len tak do vetra
.
Pochopil klen, čo sa v Duši deje
Raz je šťastná a raz úbohá
Nenechá ma Priateľ bez nádeje –
Privraví sa za mňa u Boha
.
Sŕkam s klenom šípky, dúšku, mätu…
Spomíname s tiesňou na Mamu
Medzi slová sa nám kvapky pletú
Dúha robí nebu reklamu
.
D r a g o 24012022
Celá debata | RSS tejto debaty