Dostal som sa do nočného korábu
Hviezdy mrznú a mňa uši oziabu
Mrznú hviezdy zaľúbené do leta
Počasie je nevyspytný popleta
.
Na jar sneží, v zime kvitnú púpavy
Kvapky dažďa cupitajú do kávy
Uhnem blatu – ocitnem sa v kaluži
Mužná žena po mužovi netúži
.
Priplichtí sa bludný vietor k človeku
Spoznali sa zhodou náhod v praveku,
Keď zahrýzol do Prírody ako pes.
Koštiale si vyhrabáva ešte dnes
.
Usadila Noc ma sebe do lona
Náleží jej za to moja poklona
Rušá koráb bez koňa i bez ťavy
Iba ja som voľajaký mľandravý
.
Hľadí mi Noc zaľúbene do očí
V našej krčme sám si pivo natočím
V našej krčme nelejú na sekeru
V našej krčme ani ryby neberú
.
Poletuje koráb nocou sem a ta
Richtujú sa do postele dievčatá
Zamávajú fajkofili z balkóna
Fajka mieru dobrých ľudí pokoná
.
Ponad strechy, ponad chmáry lietame
Noc ma zvádza v hviezdičkovej pyžame
Ukrojím si kus melóna z Mesiaca
Stále ktosi na kohosi dopláca
.
Ťažko je prísť každej hviezde na meno
Mliečna dráha má ich plné vemeno
Z peny sa mi vynorila Venuša
Noc čo noc ma vierolomne pokúša
.
Dôjde večer a odchádza zaránky
Potichučky, bosá – nemá topánky
Márne lovím, darmo snorím v posteli
Nezúfam, no hrdopýškam neverím
.
Noc si zdriemne, zapne autopilota
Temnotou nás doprevádza nemota
Vôkol ticho, len oplani robia hluk
Rozhovory s Bohom vedie Habakuk
.
Pristať vieme na tráve i na púšti
Hviezdna Noc ma len tak ľahko nepustí
Nočná mora vyrašila na mori
Kto má smolu, aj rybník mu vyhorí
.
Kto by u nás nemal smolu, ten má pech
Vo vyhni sa nafukuje dutý mech
Keď vyfučí, je jak hlava človeka,
Z ktorej múdrosť každou dierou vyteká
.
Na svitamí milá Noc sa unaví
Zdvihne koráb insignačné zástavy
V prístave sa preondiem na denný čas
Kde je sever, ukazuje kompas v nás
.
Peši pôjdem. Nepýtam sa na cestu
Možno cestou nabalím si nevestu
Keby tak mňa náhle Múza zbalila
Vážil by som svoje verše na kilá
.
D r a g o 25012023
Celá debata | RSS tejto debaty