Zahľadel som sa do večera
Neprahne spánok po noci
Hánkami oči popretieram
Málinko jazyk orosím
.
Poprosím Zem, nech napne uši
Monológ chce byť dôverný
Prepáči nech mi, ak ju ruším
Nenechá nech ma za dvermi
.
Zem je nám Matka, dcéra Božia
Aj sama Živá Bohyňa
Čo hriešne ruky do nej vložia
O to nás Život potkýňa
.
Pojala si ma po zrodení
Povila, mliekom kojila
Božiemu Duchu podriadený
Osud sa vo mne rozplýva
.
Ty si ma všetkým obdarila
(…Trvalo to, no došlo mi…)
Pre rozlet Duše silné krídla
Neplazím nech sa pri zemi
.
Tvojich som ňadier plody požil –
Čo rastie, saje z Tvojich pŕs
Zo Zeme tečie Život do žíl
Poživeň dôjde na obrus
.
Váľal som sa po Tvojej tráve
Píjaval vodu zo studní
Očistil telo v rannej riave
(…Ďakovať sme Ti zabudli…)
.
Aj Vzduch, čo dýcham, patrí Tebe
Zvieratá, stromy, kamene…
Spočíva naša sila v Chlebe
Spupný má oči zahmlené
.
Nevníma, že je Tvojim hosťom
Urve si – viac ho netrápi
Mohli byť ľudia zemským skvostom
Spravil z nich mamon atrapy
.
Viem, že som Zemi veľa dlžný
Aj že to nikdy nesplatím –
Zvedavá nie je na almužny
A nenávidí dukáty
.
Ďakujem Zemi, že som na nej
Prebýval a som teraz tu
Hladili ma jej drsné dlane
(…Len zuby mi už nerastú…)
.
Ďakujem Zemi prebudený
Vďačný jej za to, čo tu mám
Do nej ma Vesmír zakorenil
S Prírodou splýva Boží chrám
.
D r a g o 08122023
Celá debata | RSS tejto debaty