Drahoslav Mika

Indovia, ktorí pochádzajú z Rómska, si prispôsobili medveďa vlastným potrebám a vypestovali medveďa pyskatého. Indovia sa tešia, keď im niekto pyskuje. Nemusia to robiť sami. To na nich zanechalo dedičstvo kolonializmu. Kolonializmus znamená, že medveď pyskatý sa najradšej kúpe v v čistiacom prostriedku Colon (vyslov – kolón), ktorý nasypú Indovia priamo do rieky Gangy. Takto vykúpaný medveď pristavuje na uliciach mladé dámy a zdraví ich: -Čó – Kolon! (Pomôcka pre Talianov: -Čau, Kolon!)Číňania však tromfli Indov na celej čiare a a vyklonovali si medvedíka zvaného panda. Panda je veľmi nešťastná, pretože chce mať na občianskom preukaze farebnú fotografiu. Pôvod má panda v starovekom Grécku. Volala sa Pandora, niekedy ju volali iba skrátene – Dora, Dorka, Panduška, Pandička. Prisťahovala sa spolu s Dórmi. Vtedy sa ešte živila výrobou hracích skriniek. Aj sa tak volali – Pandorine skrinky. Otvárali sa veľmi jednoducho. Iba niektoré nepodarky dvojducho. Obyčajne v nich zlí ľudia väznili Nádej a prispievali jej na konto. Panda ešte netušila, že raz príde namiesto Pandory euroval. To znamená, že celá Európa si bude váľať gule… ako chrobák skarabeus. Európa priletela do Grécka na býkovi a odvtedy sú v Indii kravy posvätné. Nepodarky pandoriných skriniek sa predávali v starogréckych číňakoch.

Keď je panda veľmi hladná, nepohrdne ani pandravami. Pandrava – vlastná sestra medvedíka obyčajného, ktorý je taký škaredý, že sa skrýva v našich záhradách pod zemou. Krt to nie je. Záhradníci ho obľubujú pre jeho priateľskú a prítulnú povahu a prikrmujú ho koreňovou zeleninou. Tú nakupujú u Joža Koreňa. To nie je žiadna skrytá reklama. Je to reklama otvorená. Tak, ako Pandorina skrinka. Takže sme dospeli k záveru, že panda je vlastne medveď kanibalský.
Kanibal je bal pre tých, čo majú vo svojom mene „kan“. Napríklad Kan-is, Ku-kan, Kankán, Ku-Klux-K(l)an. O ich čínskom pôvode pochybností niet.

Kto chce vidieť medveďa ušatého s bielou škvrnou v tvare písmena „V“ na prsiach, nech si ho pohľadá na obrázku, alebo nech si ho nakreslí a kochá sa. Medzi medveďmi je to inteligent, lebo vie čítať a pozná už to písmeno „V“. Zatiaľ iba veľké, čo po medveďsky znamená: -Varúúúúj! .
Existuje aj medveď okuliarnatý. Ale ten je taký krátkozraký, že že sa mi nikdy nepodarilo čo i len zazrieť ho. Najmä ak vystupuje v slnečných okuliaroch s UV filtrom. Najlepšie si rozumie s okuliarnikom indickým a so slepým črevom. Pivo im nechutí, a tak chodievajú spolu na kombuchu.
Mýval síce nie je medveď, ale za medveďa sa počíta. Takého maličkého… Teda za medvedíka. To kvôli štatistike a sociálnej výpomoci. Je taký čistotný, že si vyslúžil aj prezývku – medvedík čistotný. Čistí si nielen kožuch, ale aj nohavice a mokasíny. Často ho môžeme vidieť okolo čističiek odpadových vôd. Vypomáha aj pri straníckych čistkách. A snaží sa… Koťuha!

Medveď ľadový nie je z ľadu. Ani zo snehu. Je z mäsa a kostí. A ešte z kožušiny. A mäso a kosti aj je, takže sa nečudujme. Ale iba ak nejaké nájde. Keby bol ľadový medveď z ľadu, lete by sa roztopil. A v zime by absolvoval zmŕtvychvstanie. Zo všetkých medveďov má med najradšej práve medveď ľadový alias biely. U nich je to veľmi úzky profil. Asi taký, ako úzke „e“. Najmä med turecký. Škoda, že v Severnom Medveďsku včely nerastú. A nepostavili tam ani jeden lídl. A tak už celé generácie ľadových medveďov čakajú na svoj prídel medu. Márne… Namiesto toho im posielajú prídel múky a cestovín, ktoré si medvede odvážajú na taxíkoch. Takých – sobích. Hlupáci! (Nie medvede, tí, čo posielajú…). Veď medveď nevie ani piecť ani variť. A tak je odsúdený k večitej žízni.

Medveď jaskynný sa zdržiava v spoločnosti jaskyniek. Jaskynky nie sú minijaskyne. Jaskynky sú české víly či skôr Amazonky a unášajú deti, najmä Smolíčka – Pacholíčka. Ešte že Smolíčkov v poslednej chvíli zachraňujú jelene. Ak má čas (ten medveď, nie onen jeleň), zoberie rebrík a nalepuje na steny jaskyne kvaple, respektíve stalagmity, stalagnáty a stalaktity. Potom uvažuje, čo z toho je čo, až je sám z toho – jeleň. Tak vznikol medveď jeleňovitý. Toho zatiaľ v encyklopédiách nehľadajte, slúži výlučne pre vojenské účely. Obranné, samozrejme…

5
V takejto zmelancholenej nálade sa otáčam chrbtom k ulici a tvárou v tvár k výlohe neveľkého obchodíka s obuvou. Ako Ivan k chalúpke strýčka Toma… Alebo baby Jagy..? Baby sa rady jagajú. V Mrázikovi to bolo, len neviem, či aj v tohoročnom… Zimné topánky zlacneli o neuveriteľných sedem percent (A že vraj kríza…), jar cengá na dvere a niekedy aj na trire…
Osem euro… Púhych osem euro…Konvertibilých (zatiaľ)… Ako za totality… Vlastným očiam neverím… Osem euro… Ale… do… (Už ani sám neviem do čoho… Stále sa mi to pletie… ) … Veď to nie sú topánky… Topánky sú o trošku väčšie… Najmenej o tri čísla… Čo to je?
Čítam:
Cengáč na plašenie medveďov.
Až mi mráz prebehol po chrbte. (Nie Jano Mráz – ten behá za babami.) Pozerám sa do ulice, aj za rohom som pre každý prípad vyhodnotil situáciu. Nič. Nikde žiadny medveď. Ej, či som si len vydýchol. Ani dobrý, ani zlý. Iba udupaný sneh po včerajšom gorilení.
Nuž hej, voľakedy som na Javorine zažil návštevu medvedej rodinky priamo na hraničnom priechode. Matka s troma roztomilými medvieďatkami. (Matka až takým roztomilým dojmom nepôsobila.) Ich otec asi tiež pásava kone na betóne – Kadzi chodzi, dzeci robi! A vykašle sa na ne. Matka nech sa stará! Od ktorého tvora to len mohol odkukať? Žeby od kukučky? Priestor colniska bol v okamihu ľudoprázdny a dvere budovy by boli pozamýkané aj na sedem západov, keby sa to dalo. Ako sezam, zatvor psa! Napriek hroziacemu nebezpečenstvu túto rodinnú idylku jeden poľský priateľ vyfotografoval. Pózovali mu ako na súťaži Miss hore bez. Pravda… Až o chvíľu… Spoza kovového plota…
Iný môj priateľ, Vladimír, ktorý sa necháva oslovovať Ivan, sa pred pár rokmi dostal do úzkych a zároveň do širokých medvedích pazúrov doslova a dopísmena. Nepoľoval na medvede. Bol na hubách…. Mal z medvedieho pekla šťastie. Dostali ho z toho. (Vtedy ešte lekári neštrajkovali.)

.

.Uverejnené: Pravda Blog Február 2012 (Cengáč 1 – 6)