Valčíky z harmoniky 
unikli v diale diaľne
spod prstov Cigána
v Poprade pri fontáne,
Keď ťahal ťahavé,
ťahavé melódie
od brehov Volgy snáď
až k brehom Itálie
Prstami more nôt
do letnej kladie chvíle,
mne dušu uloví 
sieť me-(a)-lanchólie.
Predo mnou fontána 
do slnka slzy roní,
v hrdle mám srdca zvon 
v starého smreka tôni.
Dievčatko s mašličkou,
krabička na peniažky…
Možno aj Maestro 
má život, jak ja, ťažký. 
Raz – dva – tri – raz – dva – tri…
daktylmi vzduch sa plní 
Môj koráb vyplával 
na Néreove vlny.
………………………………………..
Keď človek osamie
v meste uprostred ľudí,
nebude nikdy sám,
ak k sebe pustí Múzy. 
 
(Venujem Maestrovi,
ktorého výkon ma oslnil 
a spríjemnil mi aspoň 
malú chvíľu pri fontáne 
a jeho malému dievčatku)
 
D r a g o     04082009
 
 
 
 

 
				 
				 
				 
				

















Celá debata | RSS tejto debaty