Psinec

8. októbra 2011 16:58, Prečítané 2 333x, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

Motto:
Zachráň psa, kto môžeš!

Ráno čo ráno
Prichádzajú
Na vôdzke natiahnutej
Niektorí i bez vôdzky
Na sídliskovú lúku
Psi
Psíci
Psíčatá
I štence celkom malé
Vítajú neustále
Jeden druhého
Druh druha
Družku
(Trávnatú na podušku
Plaziac sa po podbrušku)
Brechaním
Kňučaním
Tí váženejší mlčky
Chvostíkmi krútia nekupírovaní
Do reči im skáču
Roztrúsené vrany

Čierni
Bieli
Hnedí
Strakatí
Bez rozdielu rasy
Ískajú si vlasy
On jej a ona jemu
Ovoniavajú
Ženstvo – mužstvo
A zbytočne si robia chute
(Mnohé z nich nedotknuté…)

Prichádzajú…
Na lúke skraju
Potrebu vykonajú
Veľkú i malú
A potom šantia
Jak malé deti ostodesať
A váľajú sa po pažiti
Hľadajúc trávu menom Psiarka.

Tí psíci majú všetko…
Jeden druhého vesele
Pošlú aj do psej matere

Tiež naháňačka je ich hrou –
Tu cítia sa byť slobodnými
Ako na opušťáku –
Von z domáceho väzenia
Ani chvíľočku nelenia
Snoria po zemi, po tráve –
Psíky sú veľmi zvedavé

A značkujú si rajóny,
čo nikomu z nich nepatrili
(Ľudia ich tomu naučili…)
Oňuchávajú prázdne fľaše
pestrofarebné vreckosáčky,
čo po poloprebdenom večere
polopríčetní, polopripití
poloľudia či polodeti
po lúke rozhádzali
(Takto si rajóny
takzvaní ľudia značkujú…)

Nielen psy vyjú na Mesiac
Asi hovoria si
Keď do tmy noci očkujú
Polopripité hlasy

Niektoré psíky aportujú,
Aby zabudli na psiu ruju.

Pes, psík, psíča i malé šteňa
U paničky
U pána
Ochranu hľadá
(Nie proti počatiu,
no keď sú ohrození,
ako u vodcu svorky.
Aj svokry bývajú vodkyňami
Svorky – nie tej kovovej-…)

Vodcovia
Vo vrecku nosia psíčie vreckosáčky
(Nie všetci však)

Iní v tráve zanechajú
psíčie lajnoznačky …
A načo toľko kriku?

Zakázané je predsa ľuďom
Chodievať po trávniku
A psovi – psici trávi
A potom vytraví sa do trávy…

Pes ako taký…
Múdre zviera…
Je sukin syn
Či sučia dcéra.

Pes, čo vyjde na psí tridsiatok,
Zobrať si zvykne do hlavy,
Že stane sa psom túlavým.

A pes túlavý, vravím z konca,
Má štatút psieho bezdomovca.
A keď je ako v psinci zima,
Pes rum pijúci to nevníma.

Vraj – sú na seba ako psy –
O ľuďoch ľudia súdia.
No hryzú, brešú na seba
A všetkú špinu kydajú
Viac ako psíci –

Ľudia

………………………………………

Môj psík je farby bezfarebnej
Jak čistá lesná voda
Oko iných ho neuvidí
Nosím ho v srdci
Bez vôdzky
Bez obojka
Bez košíka
Je celkom voľný
A môže ísť
Kedy a kam sa mu zachce.
Je slobodný
A môže vyletieť
bárs
Ku svojej psej hviezde – Síriu.