Ráno vyšliape chodník dňu
a mieri k večeru
Ticho
po špičkách
Večer na vlnách oblakov
vplával do noci
Noc rozhodila svoje siete
na obete príjemného hriechu
a lampy na nich potrhali oká
Dve noci si nikdy nepodajú ruky
Napi sa rannej rosy
a vzkries sa k Životu
Spomienka –
Obláčik
rozfúkaný vetrom
Medová náplasť na boľavé miesto
Vlnenie hladiny mora
Pomalý príliv
Most
medzi Stratami a Nálezmi
Strieborná lýra večera
Letný Jadran
hladený nežnou dlaňou vánku
Ššššššumenie
Ššššššumenie
Ššššššumenie
bielej morskej peny
v nej utajenej Afrodity
Bosé nohy v piesku
a Láska
k Bohu
k Vesmíru
k Tebe
k Životu
Duša sa rozplýva
v príjemných pocitoch nehy
Privieram oči a rozkladám sa
na drobné chumáčiky,
ktoré splývajú
s Večným Bytím
Rozplývajú sa
ako chuť vína Vranac
na jazyku
až do Nekonečna…
(Bar – Šušanj, Monte Negro)
D r a g o 13092002
Autor má celú dušu ponorenú v Jadrane.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty