Zapotrošil sa Priestor v Čase
Rozplynul Čas sa v Priestore
Možno ma moja Psyché pasie
Šum mora čujem na hore
.
Z Ničoty divnú Nulu pojmem
Splyváme v jedno Neznáme
Meno má Lulu z Honolulu
A tak sa teraz maznáme
.
Nula sa vo mne upohodlí
Tajomstvo Núl mi odhalí
Lebo vraj nie som Dušou podlý
Vnímam ju… vsávam pomaly…
…………………………………………..
.
Z ničoho nič tu bola Nula
O čosi väčšia ako Svet
Nula, ktorá sa iba túla
Je všade… Aj tam, kde jej niet
.
Stvorila len tak samu seba
Tak ako vravím – z Ničoho
Nulový ovál Múdrosť vstrebal
U Boha si to vymohol
.
Nebol to On a ani Ona
Nebolo Ono ani My…
Vykľuli sa jej potom z lona
Následné nuly bez viny
.
Z tých nových núl zas mladšie nuly
Z nich ešte mladšie a t. ď.
Vzali si nuly do gebulí
Nečinné že tu nebudú
.
Vytvoria svet si z núl pre nuly
Zbytočné nič v ňom nebude
Nebudú muchy, tarantuly,
Tomboly ani osudie…
.
A tak sa nuly ďalej množia…
Reálny svet je výmysel
Takto to chcela vôľa Božia
A nezávislá od čísel
.
Veď nula iba seba vníma
Ostatné je jej predstava –
Vesmír aj človek, miestna klíma
Čo dáva aj čo dostáva…
.
Sú nuly veľké, nuly malé
Aj také, ktoré nevidno
Privlastňujú si naše tváre
Trhajú z rúk nám kormidlo
.
Nula sa s nulou nepohodne
Nula sa s nulou neznáša
Sú nuly zvodné, nuly plodné
Sú také, ktorým vynáša
.
Do priazne vtrú sa nulám iným
Sajú z nich Zmysel Života
Pochopí nula, že sa mýli
Až narazí a stroskotá
.
Nula je taká dutá hlava
Vákuum má v nej miesta dosť
Chýba jej hmota popolavá
Pretože hlava drží pôst
………………………………………….
.
Nejeden z nás je taká nula
Viac abo menej nadutá
Trápi sa s nami Zemeguľa
Za trest nás stavia do kúta
.
Okolo nuly Svet sa točí
Pretože Svet „mal povstať“ z núl
Vie o tom báči Tamagoči
Či baba, ktorá veští z gúľ
.
Nie iba povstal – on aj zostal
Vyhodil kotvu na nule
Prehĺta Had svoj koniec chvosta
A nepustí ho z papule
.
D r a g o 15072024
Celá debata | RSS tejto debaty