Drahoslav Mika

 
Ľaľa ti ho – čo sa s muchou deje…
Hravo zvládla všetky litery.
Vyviazla už z mušej beznádeje…
Ľaľa ti ju – kam sa teperí..!
 
Zosadla na otvorenú knihu – 
Ovídia Metamorfózy.
Život sa jej mení v okamihu,
Len ja som z nej trochu nervózny. 
 
Čo mi teraz na to múdre múša,
Čo mi teraz ľudia povedia?
Čo sa ma len mucha napokúša –
Či viem, ako vznikli súhvezdia..? 
 
A či viem, že Arachné je priadka
Athénou zmenená v pavúka?
A pomsta vraj ozaj býva sladká –
Hneď mi aj príklady ponúka:
 
Premenil sa Narcis na kvet biely,
Utáraná Nymfa na Echo,
Prokrust zomrel vo svojej posteli,
Tantalos je smädný nad riekou…
 
Orión bol poľovníkom slávnym,
Androméda deva ľúbiaca,
Známa iba najlepšími mravmi,
Pes Moira naháňa Zajaca…
 
Ovídius volá zo zasvetia:
-Zastavte tú muchu, preboha!
Lebo aj mňa už načisto splietla,
Utáraná muchomátoha…
 
-Stačí, mucha! Zatvor svoju pusu!
Pripadám si hlúpy pri tebe.
Vieš už toho viacej, namôjdušu,
Ako príslušníci éštebé… 
 
D r a g o 23122011