(Sergejovi Jeseninovi)
Večer dobrý, Sergej Alexandrič!
Vy ste tam, a ja som ešte tu.
V dobách rôznych sviece naše zažli –
Šliapali sme jednu planétu.
Ani pre Vás, ale ani pre mňa
Život nebol len veselý bál.
Boli chvíľky svetla, boli temná…
V niečom som sa Vám aj podobal.
Detstva časy – polia, lúky, mama…
V bytí mojom tiež nechali sled.
Psík dvorový – veď aj to sa stáva –
Nechal detskú dušu osamieť.
Vy ste mali kabackuju Moskvu –
Ja som naše krčmy vymetal.
Duchom vínnym zaháňal som tosku,
V krčmách býval nevolený kráľ.
Duša moja je jak holé vtáča.
Vám Širaz, mne Hellas blízka je.
Ja s Athénou Vesmírom sa vznášam,
Vám zas učarila Šagane.
Tak ako Vás lákajú ma knihy
(Internet – ten žerie básnika –
Raz v ňom ideš hota a raz čihi)
Bližšia je mi teda klasika.
V nej viem s vami splynúť v plnej kráse –
S jarabinou, láskou, brezami.
V snoch vídam Vás často na Parnase –
Nektár Múz mi nie je neznámy.
Prepáčte, že leziem Vám do Duše
(Ani Vysockij to nemal rád)
Vlažia ma však verše vaše skvúce,
S Vami túžim jednu lýru hrať.
Viac než po dva roky za Váš jeden
Sudičky mi dali do vena.
Keby človek dopredu tak vedel
Z ktorého sa napiť prameňa…
Podľa rokov som Vám takmer dedom.
Pre Večnosť však čo to znamená?
Na nebi nám obom Mesiac bledol
Sajúc verše hviezdam z vemena.
Cesta barda nie je nikdy priama –
Neraz musí Duša osamieť –
Zužuje sa Žitia panoráma –
Do Mandaly vložený je svet.
Milý Sergej! (Môžete mi tykať…)
Vraj tam Hore Duše splývajú.
Ctí si Vás tu dole Drago Mika
A máva z Vás hlavu boľavú.
Svetu „Vale!“ dali ste bez slova,
Bez stisku rúk a v rozkvete liet.
Duší stret pred svetom Irij schová…
Raz snáď spolu vrátime sa späť…
……………………………………………………….
Moskva kabackaja – Moskva krčmová,
názov jednej Jeseninovej zbierky básní
Irij, tiež Virij – u starých východných Slovanov
bájná teplá krajina, kam na zimu odlietajú vtáky,
ponímaná ako zasvätie, Raj.
D r a g o 28112011
Veľmi pekná pocta S.Jeseninovi. ...
Celá debata | RSS tejto debaty