Drahoslav Mika

Medvede sú rôzne. Medveď domáci, medveď lesný, medveď poľný, medveď cirkusový, medveď zoozáhradný a vlk samotár. Ďalej medveď politický a medveď naštvaný. A tiež plyšový (nesprávne slangové pomenovanie medveďa plešivého), Balú a Macko Pú.

Existujú aj iné, menej početné a menej populárne odrody medveďov, napríklad medveď hnedý alias brtník. Medveď hnedý pochádza zo severného pólu. Veď nie nadarmo sa volá Ursus Arctus, po grécky Arkudi. Teda arktický. Keď pojedol medveď hnedý na severnom póle všetky tučniaky, presťahoval sa v rámci veľkého sťahovania maródov o voľačo južnejšie. Tu založil niekoľko dynastií medveďov. Tak vznikol napríklad Grizzly.

Medveď Grizzly sa vyznačuje tým, že občas niekoho pogryzie. Grizzly si v Amerike nikdy nemohol byť istý svojim životom pred Winnetouom z kmeňa Apačov Meskalerov. A pred jeho medveďobijkou. To nebola palica, to bola puška… A tak sa presťahoval až na Slovensko. (Winnetou ho však ani tu nespustil z očí a usalašil sa v jednej nemenovanej osade. Za bakšiš občas pózuje markizákom.) Keďže nejedol, zakrpatel a stal sa z neho medveď krpatský, podľa vlastencov medveď tatranský – kontajnerový. Pricestoval k nám cez Poľsko, kde dostal aj to priezvisko – Ursus. Ursus je poľský traktor, ale to iba kvôli konšpirácii. Lebo medvede sa rady stretávajú v konšpiratívnych bytoch, prezlečené za iné veľké zvieratá, napríklad za gorily. Ako na maškarnom bále… A rozvážajú sa zásadne na traktoroch. Poľských. Posledný grizzly žil u nás na prelome 60. – 70. rokov minulého storočia. (Ale ten čas letí…) Aj meno mal také – Gavril Gryzlov. Bol to múdry medveď. Aj do Smeny písal. O čom? O nejakých veľkých zvieratách. Gorily vtedy ešte neboli. Žeby o paviánoch? Gryzol, gryzol, až nakoniec dogryzli jeho. Taký je už svet – nevďačný. Poznať ste ho mohli podľa medvedej brady. To aby mu u nás zima nebolo.

Keď sa raz rozhádali synovia Veľkej Medvedice, táto od žiaľu ušla až na oblohu, kde vegetuje podnes. Aj so svojou menšou sestrou. Zametajú kozmický prach a vyrábajú z neho vegetu. Vegetu – celému svetu!

Grizzlyho bratranec z tretieho kolena je kadiak. Kadiak kadí po kadibúdkach a roznáša medzi medveďmi srdcové choroby. Preto jeho pôvodné meno bolo kardiak. Kardiak sa rád priživoval na károch poriadaných diakmi, priberal na váhe a strácal na vážnosti, a pri svojej pažravosti raz prehĺtol „r“ zo svojho vlastného mena. Odvtedy ho všetci prezývajú kadiak. Bez toho „r“. Ako napríklad v slove Ludolf IV. Sám sa za to hanbí, a preto žije utiahnuto. Opasok má už utiahnutý na poslednej dierke. Viac už preto pribrať nesmie. Občas si uťahuje z turistov v mormonskom štáte Uťahu. Tam je všetko za uši pritiahnuté. Chudák medveď… Jedna žena mu nestačí… A tých svokier čo potom majú…

Baribal, čiže medveď čierny, pochádza, ako už jeho pomenovanie napovedá,. z černošska. U nás sa pre každý prípad nezdržiava, lebo ako medvedia národnostná menšina by to mal ťažké. Musel by získať prinajmenšom dvojité občianstvo. Na jednej strane by bol baribal, na druhej napríklad medveď ľudový…. Alebo ľadový.. Na našu škodu. Pretože baribaly hrajú kontinentálnu ligu v loptovej hre bari – bal. Jej korene siahajú do temného staroveku a do talianskeho mestečka Bari. Ako prví ju začali hrávať siamské dvojičky Bar & Bar, mýtickí to praotcovia kmeňa Barbarov. Vodcom Barbarov bol ich spoločný syn Barbarossa, prezývaný Bedřich.

Indovia, ktorí pochádzajú z Rómska, si prispôsobili medveďa vlastným potrebám a vypestovali medveďa pyskatého. Indovia sa tešia, keď im niekto pyskuje. Nemusia to robiť sami. To na nich zanechalo dedičstvo kolonializmu. Kolonializmus znamená, že medveď pyskatý sa najradšej kúpe v v čistiacom prostriedku Colon (vyslov – kolón), ktorý nasypú Indovia priamo do rieky Gangy. Takto vykúpaný medveď pristavuje na uliciach mladé dámy a zdraví ich: -Čó – Kolon! (Pomôcka pre Talianov: -Čau, Kolon!)

Číňania však tromfli Indov na celej čiare a a vyklonovali si medvedíka zvaného panda. Panda je veľmi nešťastná, pretože chce mať na občianskom preukaze farebnú fotografiu. Pôvod má panda v starovekom Grécku. Volala sa Pandora, niekedy ju volali iba skrátene – Dora, Dorka, Panduška, Pandička. Prisťahovala sa spolu s Dórmi. Vtedy sa ešte živila výrobou hracích skriniek. Aj sa tak volali – Pandorine skrinky. Otvárali sa veľmi jednoducho. Iba niektoré nepodarky dvojducho. Obyčajne v nich zlí ľudia väznili Nádej a prispievali jej na konto. Panda ešte netušila, že raz príde namiesto Pandory euroval. To znamená, že celá Európa si bude váľať gule… ako chrobák skarabeus. Európa priletela do Grécka na býkovi a odvtedy sú v Indii kravy posvätné. Nepodarky pandoriných skriniek sa predávali v starogréckych číňakoch.

Keď je panda veľmi hladná, nepohrdne ani pandravami. Pandrava – vlastná sestra medvedíka obyčajného, ktorý je taký škaredý, že sa skrýva v našich záhradách pod zemou. Krt to nie je. Záhradníci ho obľubujú pre jeho priateľskú a prítulnú povahu a prikrmujú ho koreňovou zeleninou. Tú nakupujú u Joža Koreňa. To nie je žiadna skrytá reklama. Je to reklama otvorená. Tak, ako Pandorina skrinka. Takže sme dospeli k záveru, že panda je vlastne medveď kanibalský.
Kanibal je bal pre tých, čo majú vo svojom mene „kan“. Napríklad Kan-is, Ku-kan, Kankán, Ku-Klux-K(l)an. O ich čínskom pôvode pochybností niet.

Kto chce vidieť medveďa ušatého s bielou škvrnou v tvare písmena „V“ na prsiach, nech si ho pohľadá na obrázku, alebo nech si ho nakreslí a kochá sa. Medzi medveďmi je to inteligent, lebo vie čítať a pozná už to písmeno „V“. Zatiaľ iba veľké, čo po medveďsky znamená: -Varúúúúj! .
Existuje aj medveď okuliarnatý. Ale ten je taký krátkozraký, že že sa mi nikdy nepodarilo čo i len zazrieť ho. Najmä ak vystupuje v slnečných okuliaroch s UV filtrom. Najlepšie si rozumie s okuliarnikom indickým a so slepým črevom. Pivo im nechutí, a tak chodievajú spolu na kombuchu.
Mýval síce nie je medveď, ale za medveďa sa počíta. Takého maličkého… Teda za medvedíka. To kvôli štatistike a sociálnej výpomoci. Je taký čistotný, že si vyslúžil aj prezývku – medvedík čistotný. Čistí si nielen kožuch, ale aj nohavice a mokasíny. Často ho môžeme vidieť okolo čističiek odpadových vôd. Vypomáha aj pri straníckych čistkách. A snaží sa… Koťuha!

Medveď ľadový nie je z ľadu. Ani zo snehu. Je z mäsa a kostí. A ešte z kožušiny. A mäso a kosti aj je, takže sa nečudujme. Ale iba ak nejaké nájde. Keby bol ľadový medveď z ľadu, lete by sa roztopil. A v zime by absolvoval zmŕtvychvstanie. Zo všetkých medveďov má med najradšej práve medveď ľadový alias biely. U nich je to veľmi úzky profil. Asi taký, ako úzke „e“. Najmä med turecký. Škoda, že v Severnom Medveďsku včely nerastú. A nepostavili tam ani jeden lídl. A tak už celé generácie ľadových medveďov čakajú na svoj prídel medu. Márne… Namiesto toho im posielajú prídel múky a cestovín, ktoré si medvede odvážajú na taxíkoch. Takých – sobích. Hlupáci! (Nie medvede, tí, čo posielajú…). Veď medveď nevie ani piecť ani variť. A tak je odsúdený k večitej žízni.

Medveď jaskynný sa zdržiava v spoločnosti jaskyniek. Jaskynky nie sú minijaskyne. Jaskynky sú české víly či skôr Amazonky a unášajú deti, najmä Smolíčka – Pacholíčka. Ešte že Smolíčkov v poslednej chvíli zachraňujú jelene. Ak má čas (ten medveď, nie onen jeleň), zoberie rebrík a nalepuje na steny jaskyne kvaple, respektíve stalagmity, stalagnáty a stalaktity. Potom uvažuje, čo z toho je čo, až je sám z toho – jeleň. Tak vznikol medveď jeleňovitý. Toho zatiaľ v encyklopédiách nehľadajte, slúži výlučne pre vojenské účely. Obranné, samozrejme…

D r a g o II/2012

(Pokračovanie nasleduje)