Drahoslav Mika

Zostrojil som
Pravouhlý kruh
A zavesil ho odspodu
Na špičku ihly

Ak Človek chce…
Ak veľmi, veľmi chce,
Dvanásť na druhú
Sa bude rovnať siedmim –
Statočným.

Do kruhu som si ľahol
Ruky položiac pod hlavu
XXII.
Ako by to bol nejaký kruh
V obilí

Vtom sa moja Duša oddelila
Od tela
A pojala do seba
Moju plazmatickú hviezdu

Vtedy som pochopil,
Že priamka nepozostáva
Z bodov –
To bod pozostáva
Z priamok –
Najmenej z dvoch na mínus tretiu

Prvú polovicu života
Lezieme na kopec
Tam podáme ruku Syzifovi
A práve vtedy sa balvan skotúľa.

Druhú polovicu života
Sa ako onen balvan
Kotúľame z kopca –
Preto nám roky a dni
Tak rýchlo utekajú

Balvan sa nedá zachytiť.

Jablko máme v kolene
Ohryzok z jablka v krku
Ako dedičia hriechu
(Čo iného sme už mohli zdediť?)
Sa ním dusíme

Ešte že hriech
Nie je na zahodenie.
Hriech je vracajúci (sa)
Bumerang

Raz ma vyhrešili.
Odvtedy hriechy nemám.
(Keby ma boli vykostili,
Nemal by som kosti.)

Čo by som s hriechmi robil?
Zjesť sa nedajú
Ani na stenu si ich
Nezavesím.

Ak chcete, môžete si ch
Zobrať
A podávať
Po rojnici
(Hriechy sa roja ako včely
aj bzučia ako ony)

Alebo
Ich môžete zasadiť
Do kvetináča
Hriechy
Sa veľmi rýchlo
Ujímajú a množia

Moja Duša sa rozlúčila
S mojou plazmatickou
Hviezdou
A vrátila sa do tela. Môjho…
Dúfam…

Dve duše tvoria bicykel.
Taký jednoduchý – Medzihviezdny…
To je jasné, akože
Dva krát dva sú…

Dnes každý tvrdí niečo iné…

Chcem zostať sám sebou…
A ešte radšej sám – s Tebou…

D r a g o 13022012

http://flog.pravda.sk/majuuus.flog?foto=418717