Žalujú nymfy Afrodite –
Jej dary Narkiss odmieta…
Stresce nech chlapä zanovité,
Bárs nech ho znesie zo sveta..!
Vracia sa v spare Narkiss z lovu
Znavený. Trápi ho aj smäd.
S nádejou hľadí na oblohu,
Obláčika však na nej niet.
Vedú ho kroky k lesnej studni.
Šat povolí, luk odloží…
Pokľakne ako pútnik bludný
Na travinovej rohoži.
Sklonený báda modré nebo –
Leskne sa v striebre hladina.
Už-už by si bol vody strebol,
No hľadí naňho nevinná
Tvár chlapca nevídanej krásy –
Nevidel takej v okolí.
Oči má nebom pod belasým…
Hlbšie na Narkiss nakloní –
Tvár hľadí, mlčí, nehovorí…
Duša jeho je naruby –
Vodnej hladi sa Narkiss korí
A do chlapca sa – zaľúbi…
Kľačí a neodtrhne oči –
Nepije, neje, nespáva…
Okolo prsta si ho točí
Zo studne chlapia postava.
Zamiloval sa dušou – telom
Nechápe, že sám do seba.
Len keby to tak nebolelo…
Ten v studni sa mu posmieva…
Chabne Narkissos, neodchodí,
K obrazu ruky vystiera.
Aj zabudol sa napiť vody…
A zaľúbený – zomiera…
Odrazu nymfy zosmutneli…
Aj slzu pustia od žiaľu.
Chýba im Narkiss neveselý,
Aj telo jeho hľadajú..,
Aby ho riadne pochovali
A navŕšili kamenie.
Requiem spieva slávik v diali,
No márne je ich snaženie.
Nevíta mŕtvy Narkiss hostí –
Po tele jeho stopy niet.
A tam,. kde zomrel od ľúbosti
vykvitol Narcis – smrtikvet…
(Oreády – horské nymfy,
Narcis – v starovekom Grécku bol
dekoratívnym kvetom iba v Sparte,
inde symbolizoval smrť a zdobili
sa ním hroby.
V inom variante mal Narkissos sestru – dvojča,
ktorú miloval, ale umrela v útlom veku. Vidiac
v odraze vo vode seba, nazdával sa, že vidí sestru…)
D r a g o 01/04042012
mika smutná báseň, ale veľmi pekne ...
Celá debata | RSS tejto debaty