Drahoslav Mika

(3)
Polydektés

V paláci kráľ ich očakáva –
Polydektés, brat Diktisa.
Pýta sa, kto je milá mama,
Komnatu dá jej prichystať.

U neho budú bývať teda,
Dokedy sa im zaráči.
Krásku si Polydektés nedá –
To by musel byť inakší…

A tak si žijú… Doba plynie…
Perseus získa výchovu.
Občas kráľ ku Danae priľne –
Nepúšťa tá ho ku slovu…

Vyznať mu lásku nedovolí,
City jej sú sťa zo žuly.
Ženil by kráľ sa, až to bolí…
Persea matka pritúli…

Keď kráľ sa chystá, že si čosi
Ku svojej hosťke tak či tak…
Perseus sa mu v pätách nosí,
Ide ho vtedy trafiť šľak!

Myšlienka do lona mu padá –
Zbaviť sa musí Persea!
Aj rada dobrá zlá je rada,
Erida ak ju zosiela…

Spochybní teda pôvod z boha
Polydektés u junáka –
Ak vraj chce Dia otcom volať,
Chvíľku nech ani nečaká –

Vypraví nech sa za dôkazom,
A tým je – hlava Medúzy!
Danae slzu pustí razom,
Do dlaní hlavu pohrúži.

Perseus výzvu jeho prijme –
Sporiť sa s kráľmi neradno.
Polydekt dúfa, že tam zhynie…
Čo iné by ho napadlo..?

(4)
Prípravy

Medúzu kto ak videl kedy,
Alebo sa jej prizrieť chcel,
Bolo to raz a naposledy,
Od hrôzy lebo skamenel.

Ohýdznou tvárou vše sa škerí
svoje na sestry Gorgony.
Našiel ak by sa kto aj smelý,
Umieráčik mu odzvoní.

Chlpaté uši, krídla z bronzu,
Sipiace zmije na hlave
Nemôžu nenaháňať hrôzu,
Od ktorej telo meravie.

Perseus, šuhaj, poberá sa
Hľadať tú hroznú ohavu.
U otca modlí boží zásah,
Neprišiel aby o hlavu.

Athéna štít mu lesklý dáva,
Vidí sa v ňom sťa v zrkadle,
Zrieka sa Hermés svojho práva
Na okrídlené sandále.

Na nohy dá ich Perseovi
(Jeho veď brat je vzdialený),
Udrieť ak má už na Gorgony,
Ku pásu meč mu pripevní.

Vykročí junák pravou nohou.
Cesta ho čaká ďaleká.
Vznáša sa ladne pod oblohou,
Zriedka len vidí človeka.

Nemá sa koho spýtať ani
Na cestu, na smer, na zvyky.
Doletí kamsi na svitaní,
Začuje zlostné výkriky…

(5)
Graie

Pobadá, že je na západe,
Ďalej je iba smrť a noc –
Kráľovstvo, ktorým Hádes vládne.
Márne tu volať o pomoc.

Stareny tri sa dolu škriepia
O jedno oko, jeden zub.
Znajú tie cestu k svojim sestrám –
Už sa s nimi len „dohodnúť“…

Jedna z nich môže iba vidieť,
Jedna z nich môže iba jesť.
Zrodili sa už v takom vide,
Držia sa spolu ako kliešť.

Ony sú Gorgon sestry rodné,
Forkýs ich otec, Ketó mať.
Škriepia sa nocou, škriepia vo dne –
Každá chce zub i oko vziať…

Perseus v letku oko lapí,
Stareny zhíknu bez vidu.
Nechystá sa ich dlho trápiť.
Ku nemu slepé podídu.

Prepýta sa ich, ako ďalej,
Dostane jak sa k Medúze?
Poradia za oko mu Graie.
Im z toho horšie nebude…

zdroj

(Eris, Erida – bohyňa sváru,
Gorgony – netvory, jednou z nich je
smrteľná Medúza, zvyšné dve sú nesmrteľné,
Athéna – bohyňa múdrosti, vojny a pod.,
Hermés – boh pocestných, zlodejov, podvodníkov,…
Graie – od narodenia sivé stareny, spolu majú
iba jedno oko a jeden zub, o ktoré sa stále hádajú,
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Forkýs – morský boh, Ketó – morská bohyňa )

D r a g o 03/08052012