Drahoslav Mika

(10)
Netvor

A už sa more čierne vzdúva,
Valia sa vlny na skaly.
Sandále junák nevyzúva,
Voda sa k deve privalí…

Čarovný meč od Herma – brata
Perseus chytí obojruč.
K dievčine láska tiež sa ráta,
Od srdca už len získať kľúč.

Egidu Athéninu drží
Na ľavom svojom ramene,
Od mora netvor reve, vrždí,
Búria sa vlny spenené.

Vynára už sa z vody tlama,
Tesáky trčia z papule,
Z jazyka plameň smrti šľahá,
Obrovským chvostom vesluje…

zdroj

Rúti sa netvor rovno k brehu,
Rúti sa priamo ku skale.
Perseov meč je ale v strehu,
Nadnášajú ho sandále…

Zatvára Andromeda oči,
Chveje sa celá na tele.
Už-už a netvor po nej skočí,
Už-už a si ju zoberie!

Perseus seká mečom svižne,
Potvora tasí pazúry…
Pod vodou náhle kdesi mizne,
Ešte viac sa však rozzúri.

Opäť sa vrhá k Andromede,
Perseus seká, čo má síl.
Dievča je strachom celé bledé,
Siaha jej netvor na vlasy.

Perseov zásah! Druhý! Tretí!
Ľavou sa drží o skalu.
Ešte švih! A potvora letí
Strácajúc sa mu z dosahu.

Už iba zdiaľky oheň chrlí…
Už si ju ťahá morské dno…
Perseus beží k deve prvý
A ukonči to divadlo.

(11)
Fíneus

Prípravy sú už v plnom prúde –
Nakryté stoly, hostia tu.
Na tento deň sa nezabudne,
Nedrží nikto diétu…

Teší sa palác, tešia mladí,
Raduje celá krajina.
Dostáva ľud sa do nálady,
Hostina už sa začína.

Aj Erós prispel svojou troškou,
Obrovskou troškou, do mlyna.
Kochá sa ženích bielou nôžkou,
Nevesta si ho objíma…

Hostia sa hostia, hudba hudie,
Priatelia mladým doprajú.
Vypili vína za pol studne,
Ešte si naliať pýtajú…

Vtom kroky ťažké do paláca,
Vtom tlupa chlapov vo zbrani
Do paláca sa dotrmáca
A svadobčanom oznámi,

Ženích že prišiel pre nevestu,
Príšelec ktorú ukradol.
Neujde teraz svojmu trestu
A vzdať sa má aj pokladov –

Nevesty vena – pol kráľovstva –
Pol zeme aj pol paláca…
Všetko, čo ku neveste dostal…
Čas nech s ním teda nestráca…

Fíneus je to, brat Kéfea –
Kedysi mal tu zásnuby.
Zutekal ale, keď dievčinu
morský mal netvor zahubiť.

Teraz tu stojí v plnej zbroji
A nevesty sa domáha.
Nenechá brata na pokoji,
Nechýba mu vraj odvaha…

Kéfeus svojho zaťa bráni,
Vie, dialo čo sa pri mori.
Fíneus s chlapmi v plnej zbrani –
Nerovný s rovným hovorí…

Nakoniec zvada ruku vedie –
Fíneus vrhá kopiju.
Perseus uhne – je to bledé,
Tí v zbroji všetkých pobijú..!

Už tasia meče, vrhajú sa
Na hostí došlých bez zbroje.
Pomôže už len psacia kapsa.
Delia sa ľudia na dvoje.

Priateľov vyzve, nech nehľadia, –
Pozerajú nech do steny.
Fíneova nech duša zradná
Dočká sa svojej odmeny.

Po kapse siaha, po psej kapse –
Vyberá hlavu Medúzy.
Nikto z nich ani nezajachce,
Pred nimi keď ju podrží –

Menia sa všetci na kamene,
Menia sa ľudia na sochy.
Nikto z nich ani nezastenie,
Skončili podlé vrtochy.

zdroj

(Egida – štít,
Erós – boh lásky)

D r a g o 03/08052012

video – Perseus a Andromeda vo filme