Aiakos (3)

12. júla 2012 16:44, Prečítané 4 359x, Drahoslav Mika, - ŠUM EGEJSKÉHO MORA (II)

(3)
Jednostaj Hére hlavou máta –
Pomstiť sa musí stoj čo stoj!
Synovi Dia všetko zráta,
Na ostrov celý zošle mor.

Hmly husté halia vlhkom hory,
Hmla kryje nebo, vlaha zem.
Darmo jej Zeus dohovorí,
Darmo je proti boží snem.

Po dlhej dobe sa to mení –
Horúci Notos zaveje.
Vysýcha, čo je na koreni,
Neklíči, čo sa zaseje.

Nakoniec hady jedovaté –
Hemžia sa studne, pramene,
Hemžia sa hadmi rieky v blate,
Zviera či človek – všetko mrie…

Niet kde sa napiť, jesť sa nedá,
vo všetkom je už hadí jed.
Po jednej druhá ide bieda,
Východu z toho nevidieť.

Héra a Zeus, 450 p.n.l. zdroj 1 2

Bezradný Zeus bleskom bije –
Zasiahne kam, tam rastie dub.
Pod dubom mravčie kolónie
Snažia sa z biedy vybrdnúť –

Vymrelo živé – ľudia, zvery…
Holá púšť je už z Aiginy.
Kráľ o ľud prišiel jemu verný,
Sám pritom celkom bez viny.

Otcovi svojmu obeť páli –
Všemohúcemu Diovi.
Modlí sa k nemu pri oltári,
Prosbou ho svojou osloví:

-O ľud som prišiel, drahý otče,
zostal som ako v plote kôl.
Bez ľudu kráľ sám čo si počne?
A vzoprieť som sa nemohol…

Všetko, čo sa tu odohralo,
Udialo sa len kvôli mne,
A ja mám viny na tom málo,
Priznajme farbu – vôbec nie!

Dopomôž, otče, svojmu synu,
Kráľom nech bude, akým bol.
Navráť mu život na krajinu,
Prázdny nech nikto nemá stôl.

Zaľudni ostrov ľudom pilným,
Nech ho je, jak tých mravcov roj,
Kráľom nech som im neomylným,
Syn veď som, všetci vedia, tvoj!

Zahrmí Zeus – na vedomie
Berie, Aiak čo vyslovil.
Na kráľa žije pritom skromne,
Pre iných neľutuje síl.

Na noc si lôžko v spálni stelie
Aiakos Hérou skúšaný.
Od postele sa Hypnos nehne,
Veštný kým sen mu nezjaví:
…………………………………………….

Posvätný dub na dvore kráľa
(Žaluď sa ujal z Dodony),
Po dube lozí chasa malá,
Nahor – nadol sa prehoní,

Každý zná miesto svoje v rade,
Snaživosť mravcom nechýba –
Hopliti sťaby na paráde,
Druhému prvý uhýba…

Ohýbajú sa vetvy,listy,
Mravcami dub je posiaty,
Drobizgom sa to hemží, prýští
(Chudoba cti vraj netratí…)

Najprv len jeden… Po ňom druhý…
Nakoniec húfohromadne
Pod dubom tvoria mravčie pruhy,
Ktorý kde ako dopadne…

Na zemi rastú, zväčšujú sa…
Nevychodí kráľ z údivu –
Mení sa v ľudí mravčia chasa
A konca niet ich prílivu…

Otvorí oko… Rukou mávne,
Na druhý bok sa obráti…
-Vojsko bolo by z mravcov slávne, –
zívne kráľ polovyspatý.
…………………………………………………..

Telamón zrána k nemu búcha
Na jeho spálňu do dverí:
-Vonku sa, otec! Jeho ducha!
Ký národ k nám sa teperí..?!

Vyskočí Aiak z lôžka svojho,
Pozerá… Očiam neverí…
Spoznáva zo sna Myrmidonov (!)
Zeus tých mravcov premenil…

Aigina zas je zaľudnená,
Šťastný kráľ, že má zase ľud.
Včera že pod tým dubom stonal,
Mohlo by sa aj zabudnúť.

Myrmidonec zdroj
………………………………………………
………………………………………………

Zármutok príde po radosti.
O čiernu ovcu núdze niet.
Na Fóka žiarlia bratia v zlosti,
Ujmú sa ho čo nevidieť…

Krivo naň hľadia, kde ho vidia,
Neznesú, v hrách že víťazí,
Behá že, mal by ako krídla,
Úklady kujú, podrazy…

Víťazom v disku keď sa stáva,
Aiginu rodnú preslávi,
Telamonova ruka pravá
Kameň mu hodí do hlavy.

Vyháňa otec Telamóna,
Vyháňa z domu Pélea,
Keď po tom hode brat ich skoná.
Dodávať nič tu netreba…

Do Salamíny Telamóna
Odprace otec z Aiginy.
Do smrti sa s ním nepokoná,
Trpí nech svoje za viny.

Péleus tiahne o piaď ďalej,
V Thessálii je miesta dosť.
S Myrmidónmi mu svitá nádej,
Nemusí prosiť o milosť.

Fókovci odtiaľ tiež sa berú,
S nimi kto chce, sa popridá.
Ku Delfám tiahnu, ku severu,
Nová ich vlasť je Fókida.
………………………………………..

Aiakos dni má porátané,
Pradávno je už sivý kmeť.
Hermés ho ku Hádovej bráne
Odprevadí čo nevidieť.

Každému meral podľa práva,
Ľuďom kým vládol na zemi.
Hádovi Zeus návrh dáva –
Zasvetie nech to nezmení.

Zasadá v Háde súdna rada,
Úniku odtiaľ nikam niet.
Pre Tiene Aiak miesto hľadá,
Thanatos keď im velí: – Vpred!

(Notos – boh južného vetra aj samotný južný vietor,
Hypnos – boh spánku,
Dodona – mesto v západnom Grécku s Diovou veštiarňou mŕtvych,
veštilo sa o.i. zo šelestu lístia posvätného duba,

Myrmidoni – ľudia vzniknuvší z mravcov (myrmex, po starogrécky – mravec),
V Trójskej vojne boli pod velením Achillea a boli najstatočnejšími bojovníkmi zdroj
Salamína – ostrov blízko Athén, iná Salamína je mesto na Cypre,
Thessália – oblasť vo východnej časti pevninského Grécka,
Delfy – mesto v južnom pevninskom Grécku s Apollónovou veštiarňou,
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo, Thanatos – boh smrti,
Hopliti – grécki ťažkoodenci, tvorili základ pešieho vojska,
Fókida – oblasť v južnom pevninskom Grécku s mestom Delfy.)