(1)
Objíme Kadmos matku, otca,
Vlieva im vlnu nádeje,
Aj bratia kone svoje krotia,
Ktohovie, kam až zaveje
Osudu vietor princov piatich,
A či sa kedy uvidia?
Hélios lúčmi Sidón zlatí,
Kráľovské pustnú obydlia.
Objaviť sestru každý rád by,
Obeťou bohov osloví,
Otvoria brány mestské hradby,
Podá brat ruku bratovi.
Družiny berú iba malé…
Keby sa niečo nebodaj…
Vydávajú sa v diaľne diale
Každý na iný sveta kraj.
(2)
Putuje Kadmos dňom i nocou,
Prešli už týždne, mesiace…
Krajinou prešiel predkov otcov,
Opúšťa more šumiace…
Družina blúdi hore-dolu,
Prečeše mestá, hory, les.
Držia sa zatiaľ svorne spolu –
Bolo čo včera, je aj dnes.
Vracať sa domov nemá ceny,
Otec veď by mu hlavu sňal,
Bez Európé prišiel keby
(Pri bratoch tiež ten Osud stal…)
Márne sa pýta domorodov,
Počúva darmo pútnikov –
Nenesie snaha jeho plodov.
Nakoniec do Delf prenikol.
Pokúsi sa tu u Pýthie…
Dopátrať chce sa Európy.
Nádeje iskra kým v ňom žije.
Po veštbe ale pochopí,
Vyšších hra kruhov že sa deje.
Márne je pátrať po sestre.
Z nádeje krok do beznádeje,
V oku sa slza zaleskne…
Princovi zjavia vôľu bohov –
-Po stope kravy mladej choď,
neznala ktorá býčích rohov,
v útrobe nenosila plod,
so škvrnou bielou vprostred čela –
toto jej bude znamenie,
v jej stopách pôjdeš do večera,
Apollón ti ju poženie.
Krava kde potom sama ľahne
oddýchnuť, až sa unaví,
založíš mesto – mesto slávne…
Tak vraví Osud vrtkavý.
(3)
Sleduje Kadmos kraviu stopu,
Majú už chlapi toho dosť –
Raz býk raz krava Európu
Zatieni ako planý hosť.
Athéne kravu za obetu
Na oltár Boží položí.
Myšlienky v hlave sa mu pletú –
Mesto na horskom podnoží…
Možno tá krava zašla smädom –
Široko – blízko vody niet.
Popredku vyšle svojich zvedov.
Suchý je v Boiótii chlieb.
Hľadajú nech aj donesú nech –
Každému vydá žochy dva.
Začujú zvedi prameňa šplech –
Z jaskyne šum sem dolieha.
Chlapi sa ale nevracajú.
Zapadá slnko, mizne tieň…
Smädný si Kadmos líha skraju,
Zapália na noc pochodeň.
Zarána potom sám sa vydá…
Čuje, jak voda žblnkotá…
V jaskyni isto dáka hnida…
Rozbehne princ sa priamo ta…
Pred vchodom Kadma hrôza víta –
Franforce z jeho priateľov.
Chopí sa zrazu svojho štíta,
Podrží si ho pred telom,
Kopiju v ruke druhej ťažká –
Opatrnosti nikdy dosť.
Prejde mu chrbtom zimná triaška,
Spolieha Božiu na milosť.
V jaskyni princa ohňom víta
S dračacou hlavou statný had.
Zubiská cerí chamraď zhnitá,
Votrelca opiecť by si rád…
Kadma zjav jeho neodradí,
Neberie nohy na plecia.
Kopijou bodá, rany sadí,
Hadodrak krvou dusí sa…
O chvíľu skape. Dušu svoju
Do pekiel dračích vypraví.
Zažblnká potok ku pokoju…
Začuje vtom hlas stonavý –
V jaskyni k skale pripútaná
Už ledva-ledva pri žití
Dievčina Harmóniou zvaná…
Nežne ju Kadmos obchytí,
Pozrie sa milo, pút ju zbaví,
Napojí, pojme so sebou…
Užívať mohli by si v zdraví
Boiótskym sínym pod nebom…
Dievča je dcérou Afrodity
A boha vojny Aréa.
Sedávavajú na pažiti,
A tu sa Kadmos dozvedá,
Had ten že patril Aréovi,
A ten to len tak nenechá.
Pomstí sa isto na vrahovi
Netvora z jeho pelecha.
Harmónia, Kadmos a had (na keramike) zdroj
(Kadmos – nadväzuje priamo na mýtus Európé,
Hélios – boh slnka,
Sidón – fénické mesto na území dnešného Libanonu,
Pri bratoch tiež ten Osud stal – t.j. nevrátili sa a založili si vlastné mestá,
Delfy – mesto na juhu pevninského Grécka, povestné svojou veštiarňou,
Pýthia – médium medzi bohom a ľuďmi,
Apollón – boh svetla, liečiteľ atď, jemu bola zasvätená delfská veštiareň,
Athéna – Diova dcéra, bohyňa Múdrosti, remesiel,…
Harmónia – bohyňa súhlasu / súladu, porozumenia a šťastného manželstva
Afrodita – bohyňa Lásky,
Arés – boh vojny, milenec Afrodity)
D r a g o 13/19062012
…
Arés (Mars) a Afrodita (Venuša) rodičia Harmónie
ilustrácia:Jacques-Louis David zdroj .
...prekrásny blog i ilustrácie..... ...
Celá debata | RSS tejto debaty