(8)
Uteká, beží poľom, lesmi…
Čím ďalej len by od kráľa…
Trávou si, krovím cestu kliesni,
Svet voľný sa jej otvára.
Dobieha Anta k pastierovi.
Pamäť jej nič jej nezjaví.
V chalúpke začne život nový,
Mládenci nie sú zvedaví.
Žijú si spolu vodne, v noci,
V skromnosti, láske, idyle…
V izbietku jedného dňa vkročí –
Kráľovná Dirké… Ožije…
Ožije hnevom, nenávisťou,
Na ústach pena, v srdci jed.
Zakalia sa jej oči hmlisto –
Antiopé zmárniť treba hneď!
………………………………………….
Vína sa sviatok v lese slávi –
Dionýs, nymfy, mainady…
Erós je s vínom prelietavý
A mnohým to tu osladí.
Mainada Dirké v opojení
S tyrsom sa motá sem a ta.
Víno jej myseľ v hlave tieni,
K pastierovi sa domotá…
……………………………………….
Primyslí Dirké Ante vinu,
Nech ju len znesie zo sveta –
Označí ju za otrokyňu,
Kráľovnej ktorá uteká…
Trasie sa Anta… Strachom vzlyká.
Do Théb viac nechce konať púť.
Na lúke Dirké divobýka
Zazrie a hroznú chystá smrť.
Zavolá Zetha, Amfióna –
Býka nech ihneď dovedú!
Antiopu, kým nedokoná,
Vláčiť nech dajú hovädu.
Zdráha sa jeden, zdráha druhý,
Zdráhajú sa jej obaja.
Neberú býka za popruhy.
Kráľovná sa im zastrája –
Býk ak tú ženu neuvláči
Kráľovskú pre jej zábavu,
Za koniec budú ťahať kratší
A sami prídu o hlavu…
S pocitom hanby býka vedú.
Už-už chcú žene povraz dať…
Vzchopí sa pastier čujúc biedu:
-Chlapci, veď je to vaša mať!!!
……………………………………………
Rozpovie príbeh… Zvedia, kto sú…
Antiopé do sĺz dojatá…
Neujde Dirké svojmu lósu,
Dlžobu krášli odplata.
Chlapci ju zaraz ku býkovi –
Sama jak chcela… povrazmi…
Vláči ju bujak tŕním, krovím…
Thanatos ju už ustráži.
Dojatie nemá konca – kraja,
Spoznajú chlapci svoju mať.
Obeta býka všetkých spája.
S Lykom sa ešte porátať…
Amfión, Zethos a Dirké
nástenná maľba z Pompejí zdroj
(9)
Mládenci prídu na Kadmeu,
Zoberú smrť si do hlavy.
Stratil už Lykos svoju ženu…
Hermés sa zaňho privraví…
Nechajú nuž ho. Nech si tajde,
Kam ho dve oči… Nech je preč!
Sami si vzájom robia garde,
K národu krátku rieknu reč –
Vyhlásia sa za spolukráľov.
Sľúbia, že Théby zveľadia
(A trón by mal byť predsa Láiov… –
Však stiahne sa do úzadia…)
Stavajú hradby pod Kadmeou,
Prevláča Zéthos balvany,
Amfión zatiaľ z lýry s nehou
Strieborné tóny vymámi –
Kamene samy do pohybu…
Samy sa kladú do múra…
Strieborná lýra nemá chybu –
Hradby im nikto nezbúra…
Zákonný dedič šancu nemá…
O život svoj má teraz strach.
Pochopí Láia každý Théban –
Dobro veď je len v rozprávkach…
Odíde tajne… Svetom blúdi.
Na veľa brán už zaklopal.
Nakoniec nájde dobrých ľudí…
Prichýlia ho u Pelopa…
(10)
Potomkov aby mali králi,
Nemôže to byť bez ženy.
Amfión v Sipyle sa zjaví,
V Efeze Zéthos ožení…
Tantalos ruku Niobinu…
(s rukou dá dcéru na váhu)
S Amfiónom si šťastne žijú,
Na česť kým bohom nesiahnu…
Najstaršiu dcéru Aidónu –
Pandareovnu z Efezu –
Zethovi dáva otec z domu –
Do Théb sa spolu odvezú.
………………………………………..
Nióbe rodí… Jeden… Druhá…
Sedem synov a sedem dcér.
Rodičom nech sú deti vzpruha –
Láske ich Osud vyhovel…
Tantala pýchu v sebe nosí,
Povysmieva sa Létone…
Osud dal jej vraj horšie lósy…
Nióbe rodí… Léto nie..!
Léto je matkou Artemidy,
Léto je matkou Apolla.
Nióbe nos svoj iba vidí.
Léto si deti zavolá…
Nióbe stráca dcéry, synov,
Amfión bude bez ženy.
Pod šípmi hynú matky vinou –
Na kameň tá sa premení.
„Apollo and Athene Slaughtering the Children of Niobe“
ilustrácia: Jan Boeckhorst zdroj
…………………………………………
Zéthova žena Aidóna
Itila iba povila.
K Nióbe závisť v sebe chová,
Najradšej by ju zabila…
Rozhodne sa jej najstaršieho –
Amala zbaviť života.
Nikto to ani nepostrehol…
Osud však karty zamotá…
Itila do postele k stene,
Amala skraja kladie spať.
Výmenu miest však neustriehne…
V noci k nim čoby dobrá mať…
Jed v srdci, v duši v sebe dusí,
Áté jej ruky rozviaže…
Po čine život sa jej zhnusí –
Zabila syna, ibaže…
Itila…Svojho jediného…
Nakoniec z toho zošalie.
Hompáľa v slučke jej sa telo,
Pod oknom hlas jej stále znie…
Hľadá si syna v smrti sieni…
Zaspieva mu aj zavzlyká…
Spev boží… Zeus Aidón mení…
Speváčika na slávika.
…………………………………………….
Zúfalí bratia – deti Dia –
Apollónovu svätyňu
Rozboriť idú, kde Pýthia
Predveští vinu – nevinu…
Delfského boha – Apollóna…
Zéthos je naňho prislabý…
Amfión šípom pod mu skoná.
………………………………………….
Thébsky trón Láia privábi…
(Mainady – ženy sprevádzajúce Dionýsa na
jeho orgiastických slávnostiach,
Tyrs, tyrsos – atribút Dionýsa – palica s ovinutým
lístím hrozna alebo brečtanu,
Kadmea – akropola v Thébach,
Hermés – polyfunkčný boh, sprievodca
pocestných aj duší do Zasvetia,
Pelops – syn Tantala – viď blog Tantalos,
kráľ v Élide, – viď blogy Pelops, Chrýsippos, Láios,
Sipylos – mesto v Lýdii v Malej Ázii, kraľoval v ňom
Tantalos a krátko aj Pelops,
Efezos – mesto v Malej Ázii na pobreží Egejského mora,
kraľoval v ňom Pandareus, ktorý Diovi ukradol zlatého psa –
viď blog Tantalos, z
Létó – Diova milenka, matka Artemidy a Apollóna,
Nióbé – dcéra Tantalova – viď blog Nióbé Thébska z júla 2011,
Áté – bohyňa šaľby a nenávisti)
D r a g o 2606/03072012
…
smrť Dirké, ilustrácia: Henryk Siemiradzki zdroj
Opäť krásné ilustrácie a nástenná... ...
Celá debata | RSS tejto debaty