(1)
Čo skrslo, ktovie, v Labdakovi?
Podal mu Arés meč a štít.
V Athénach sedí kráľ vraj nový,
Slušnosť ho káže „navštíviť“.
Pozbiera vojsko – Spartov vnukov,
Do čela sám sa postaví.
Pandionovi vojnu vnukol.
Ten si však veľké obavy
Nerobí z toho nepriateľa.
Pred bránami ho rozpráši –
Čo raz je veľa, to je veľa –
Labdakos koniec za kratší
Potiahol. Sekal… Schytal rany.
A kto raz mečom bojuje… –
Zahynul. Málo oplakaný.
Zastavil čas sa na nule…
Rok prvý Láiosovi beží…
Či mal ho, či ho bude mať..?
Aj keď je chlapček hravý, svieži,
Nevládze žezlo do rúk vziať.
Akurát Lykos… Ruky prázdne…
(Mal by to byť už starý džad…
Neberme mýty príliš vážne…)
Thébskemu trónu zas je rád.
Aj jeho ale pod krk chytia
Dvojičky – Zéthos, Amfión.
Odchádza z žitia do nebytia.
Uživí aj dvoch thébsky trón.
Potomka Kadma, pravnuka mu,
Nebol by aby na očiach,
Ukryjú kdesi mimo domu –
O malých kráľov vždy je strach.
Do rokov príde… Porozumie…
Rodné sám mesto opustí.
Šmykne sa nocou cez záhumnie,
Cez hory, lesy, úšusty…
(2)
Putuje, hľadá… Kde by, kto by…
Mohol ho prijať ku dvoru.
Spomínať nechce na dni zloby,
Prejaví všade pokoru.
Dostáva sa aj do Élidy.
Pelops je práve v pohode.
Chlapcovi vidí, že sa krivdí,
Výhodne sa s ním dohodne.
U neho bývať bude v vile,
Bude mu ako starší syn.
Deti má Pelops roztomilé,
Nuž prečo by k nim nepatril?
Poučí chlapcov… Veď je starší –
Átrea, Thya, Chrýsippa.
Lapajstiev majú na rováši…,
Nik za ne ale neschytá.
S Pelopom večer vedú reči…
V Thébach je predsa zákonný…
Pri reči sa aj vypiť svedčí.
Míňajú sa im noci – dni…
Chrýsippa spraví vozatajom,
Ovláda kone na trati.
Zajme ho krása jeho svalov,
Z očí ho nikdy nestratí…
………………………………………….
Posol z Théb sťaby padol z neba –
Prináša smutnú dobrú zvesť –
Nového mestu kráľa treba,
Stačilo cudzím sa tam pliesť.
Dvom samozvancom odzvonili,
Hermés vzal duše do Hádu.
Láios – muž mladý, zdatný, silný
Ujme nech Théb sa pokladu.
Tak Láios, ako zákon káže,
Vráti sa do Théb čoby kráľ.
Vítajú kráľa verné stráže,
Nuž ktože by sa vlka bál…?
Láios z
(3)
V Élide hry sa konať budú –
Atléti, vozataji, mlaď
Predvedú hellenskému ľudu
Zelerovence ako brať.
Láiovi nie je proti srsti…
Chrýsippos pôjde na voze,
Po trati kone cvalom pustí,
Radou mu možno pomôže…
Nuž teda hajde do Élidy…
Berie si Láios verných pár.
Každý deň veď sa neuvidí
Víťaza úsmev, šťastná tvár.
Moce sa vôkol vozatajov,
Chrýsippa bratsky objíme,
Kochá sa krásou jeho svalov…
Priateľstvo láskou nazvime…
Chrýsippos ale neodvetí
Rovnakou mincou Láiovi.
Nekvitnú medzi chlapmi kvety.
Théban je z toho hotový…
Nepôjde čo však dobrým slovom,
Na toto musí ísť sa ľsťou –
Gardou si svojou vypomohol –
Chrýsippa do Théb – uniesol…
Mal by s ním zdieľať spoluložie.
Chrýsippos je však na baby.
Vidiac, že si tu nepomôže,
Upadá mladík do hanby.
Stratí sa z očú kráľu, Thébam,
Na ostrý meč sa nabodne.
Osudu či tak bolo treba,
Rozhodol či sa slobodne..?
Preklína Pelops Láia, Théby!
Preklína celý jeho rod!
Od ruky syna umrel žeby,
Zabije nech ho vlastný plod!
(Labdakos – Polydorov syn, Kadmov vnuk,
thébsky kráľ,
Pandion – kráľ v Athénach, syn kráľa Erichthonia,
Spartovia – muži, ktorí vyklíčili z dračích zubov zasiatych Kadmom,
Láios – syn Labdakov, thébsky kráľ, otec Oidipov,
Lykos – kráľ v Thébach pôvodom zo Spartov, vyhnaný Zethom a Amfiónom,
v podstate samozvancami, ale Diovými synmi – viď blog Antiopé, (Lykos znamená Vlk)
Élis / Élida – oblasť na SZ Peloponézu,
Pelops – kráľ v Élide, – pozri blog Pelops,
Átreus, Thyestés, Chrýsippos – synovia Pelopa,
Zelerovence – víťazi niektorých hier sa odmeňovali zelerovým vencom,
Chrýsippova smrť – v iných variantoch ho prebodne jeho macocha
Hippoodameia, alebo ho zabijú na jej popud bratia Átreus a Thyestés)
D r a g o 04/05072012
mika to je krásne čítanie a ja ti ...
Celá debata | RSS tejto debaty