(1)
Ukryli telo Eumenidy
Vo svojom háji Oidipa.
Nikto ho nikdy neuvidí,
Nezvie nik, kedy dodýchal.
Vozmo sa dcéry do Théb vrátia –
Antigona aj Isména.
Keby tak spolu aj ich bratia
Sadli si družne do tieňa,
Ruky si dali na zmierenie,
Králili ako jeden muž,
Obom by národ slúžil verne.
……………………………………….
Z Argu sa vojsko pohlo už…
V paláci žijú sestry obe –
Patria sem, mesto je ich vlasť.
Bratia si vo vzájomnej zlobe
Začali dávno slučky priasť.
Haimón sa, syn sa od Kreonta,
Zaľúbi staršej do sestry.
Obšmieta sa a vôkol motá,
Náladu deve vypestrí.
Schodia sa spolu, šeptajú si,
Bola by svadba v dosahu…
Menia sa ľudia, menia časy,
Vojna je Thébam na prahu.
Polyneik bratom urazený,
Ponížený a vyhnaný,
Spojencov našiel v cudzej zemi,
Verí, že krivdu napraví.
Argejské šíky už sú v poli.
Eteoklés tiež brúsi meč –
Zo žezla brat mu neukrojí,
Koruny nerád by sa zriecť.
Lámanie na keď dôjde chleba,
Oba si zuby vylomia –
V dueli rana ranu strieda… –
Oboch si vezmú bohovia.
…………………………………………..
Preberá Kreón úrad kráľa,
Pohrebné koná obrady…
Na sebe ležia bratia dvaja,
Jeden z nich Théby nezradil –
S kráľovskou poctou Eteokla
Hranice hĺtia plamene…
-Polyneikove telo svorka
zveri nech divej zožerie! –
Prikáže Kreón. Nechá v poli
Synovca ležať v rozklade.
Božím sa zvykom nepodvolí.
Korune priek sa nekladie…
-Nech ho tam supy, vlky žerú !
Priviedol cudzích pod Théby.
Zapredal vlasti rodnej vieru,
Nuž aké že mu pohreby..?
Príkazu kráľa kto sa vzprieči,
Mŕtvolu kto by pochoval,
Akýchkoľvek bez ďalších rečí
Aj z neho bude mŕtvola!
(2)
Drží ľud jazyk za zubami –
Do vetra Kreón nevraví.
Šialená Áté triumf slávi,
Pohrebné marí prípravy.
Telo kým ľudské neprijala
Čierna zem abo plamene,
Obetu bohom od oltára
Persefóna kým nevezme,
Svetom sa túla duša jeho,
Hádes tvár od nej odvráti,
Nesplynie s chmúrou Stygy brehov,
Zo stromu list je odviaty.
Zhrozia sa dcéry Oidipove,
Zhrozia sa sestry Polyna
Slovami nad, čo Kreón povie,
Ľuďom sa… Bohom protivia…
Osloví sestru Antigona,
Polyneikés veď im je brat.
Zakázal kráľ… Lež božia vôľa
Nebohým káže úctu vzdať.
Isména váha… Chvíľu váha…
Vypustí z úst len tiché: -Nie…
Porušila by zákaz kráľa…
Mŕtvemu kvôli neumrie…
………………………………………..
Pribehne strážny ku kráľovi,
Zo seba slová vyjachtá:
-Von… Pod hradbami… V šírom poli…
Mŕtvola… Zemou posiata…
-Elitné stráže… kdeže boli?!
Oči kam vaše hľadeli?
-Kúsoček malý od mŕtvoly…
Zapácha… Ľud je nesmelý…
Nabrýzga Kreón na vojaka
(Králi sú, aby kričali…)
Povie mu, trest ho aký čaká,
Vinníka ak mu nezjaví…
(Posýpať telo zemou – to je
na rovni obrad pohrebu –
urobiť umelecký dojem…)
Ide kráľ prasknúť od jedu…
Usadnú stráže zadumané
(Neradno s kráľom za prsty…)
Chovajú príkaz jeho v hlave,
Z mŕtveho zrak nik nespustí…
………………………………………….
Poludnie. Pravé. Búrka. Víchor.
Kúdolí prach sa po poli.
Rozľahol hrom sa. Sotva stíchol,
Polyneikovej mŕtvoly
Dotýkajú sa ruky devy,
Uliatbu bohom vykoná.
Slzami skropí naposledy,
Kráľ koho supom venoval…
Pristúpia stráže. Ženu vyzvú
(Oni sú teda z kola von…),
Povolil kto jej konať tryznu?
Odvádzajú ju napokon
Thébskeho kráľa pred Kreonta,
Sám nech si rieši zákazy…
Antigony sa Kreón dočká…
Kolená na ju nezrazí…
Pohľadom prísnym premeria ju,
Jazykom ostrým osloví
Oidipa dcéru, neter svoju.
Z pamäti spomen vyloví:
Prekliatie čuje Oidipovo –
Syna nech svojho vidí mrieť!
Rozdrása dušu také slovo
(Vyplní sa čo nevidieť…)
(Blog nadväzuje priamo na blogy
Oidipús a Sedem vodcov – sedem brán,
Eumenidy – dobré bohyne,
premenené bývalé bohyne pomsty Erínye,
Áté – bohyňa šaľby a zúrivosti,
Persefóna – zasvetná bohyňa)
D r a g o 23/29072012
…
Polyneik a Antigona z
Všetky autorové dielka sú hodné ...
Celá debata | RSS tejto debaty