Drahoslav Mika

(1)
Neteší Alkmaióna sláva,
Neteší ani thébsky lup.
S odkazom otca líha – vstáva,
Pomsta je zdrojom jeho múk.

Nezabil aby nevinného,
Vyberie sa do Potnie.
Otec tam pod zem s vozom vbehol,
Tam žije-polo-nežije.

V podzemí vládne padlým v boji.
Alkmaión vzýva jehoTieň.
Aj keď je otec na pokoji,
Ujasniť skutok by si chcel –

Erifylé – či ozaj vinná..?
Zabiť veď mal by vlastnú mať.
Otcova pomsta rukou syna…
Nemal by radšej jej sa vzdať..?

Amfiár v Tieni pospomína
Na kúsok zlata na šiji…
Hnala ho na smrť, nuž je vinná –
Násilie klíči v násilí.

Apollón v Delfách súhlas dáva –
Alkmaión pomstu – vykoná!
Dvíha sa ruka matkovraha…
Zatiahne jej sa opona…

Zabíja matku otca v mene –
Erifylé ho preklína –
Nevie nech, čo je potešenie,
Prekliata nech je krajina,

Poskytla by mu ktorá domov,
Dala mu strechu nad hlavou.
Erínye si berú slovo,
Hmlí sa mu v očiach krvavo.

Náhrdelník si vezme matky
Aj šaty „hodné života“.
Do Argu už sa nechce vrátiť,
Hore sa – dole pomotá…

(2)
Príde rad aj na Arkádiu –
Zavítava do Psothidy.
Thégeus – kráľ má dcéru milú,
Alkmaión keď ju uvidí,

O ruku žiada Arsinoé.
Poteší kráľ sa – prečo nie?
Očistí dušu v ňom čo stonie –
Týra ju krvopoškvrnie.

Mladý zať dary pre nevestu –
Náhrdlík, šaty matere…
Neujde kliatbe ani trestu,
Erínye sú dotierne…

Agenór, Pronoos – bratia ženy
So švagrom zvyknú hodiť reč.
Nevedno, či sú natešení,
Či by ho mali radšej preč..?

Čoskoro zľahne mladá žena –
Klýtius – syn je na svete.
Alkmaión stále pokoj nemá
Kliatba ho z domu vymetie.

(3)
Pustí sa hľadať po Hellade
Mesto, čo by ho prijalo.
Kliatby sa ale boja všade –
Len by sa zlé čos´ nestalo.

Oinomaos len v Kalydone –
Zo Siedmich otec Tydea –
Hostí ho… Sám sa ďalej pohne,
Do iných miest sa poberá.

Orákula sa v Delfách pýta,
Cesta kam by ho mala viesť –
Krajina či je taká skrytá..?
Pýthia riekne onú zvesť:

Prekliatie z úst keď Erifylé,
Oči keď polozavreté
Delili ju od smrtnej chvíle,
Nebolo ešte na svete –

Takéto miesto ak sa nájde,
Kliatba tam matky nesiaha.
Nemusia vody byť vždy zradné –
Nebudú mať ho za vraha…

Cez Thesprot ide, do Epeiru…
Alkmaia duria odtiaľ preč.
Očista tesťom nemá cenu,
Ľaká ich božia nebezpeč…

Nakoniec dôjde k Achelóou –
K bohovi a tiež ku rieke…
Očistí boh ho teraz znovu,
O hriechu rieka neriekne…

Našiel tu sa ten kúsok súše –
Nánosy pieskoílové.
Tu žiť by mohol celkom slušne
Riečnom na poloostrove.

Očistil boh ho od poškvrny,
Očistil boh ho od krvi…
Chvála vám, bujné riečne vlny,
Konečne nik ho nedurdí…

(4)
Prekrásnej dcére Achelóoa
Zdá sa byť súcim za muža.
Kallirhoé mu srdce zdolá,
Veria, že spolu vydržia.

Šťastne si žijú v ústí rieky –
Dvoch synov nymfa povila.
Nerobia sebe vzájom prieky,
Vodná tu vládne idyla.

Amfoter spolu s Akarnanom
Rodičom rastú pre radosť…
Preriekol raz sa Alkmai málo…
(Akoby šťastia mali dosť…)

Zvie Kallirhoé o tých šatách,
Zvie o náhrdelníku.
Chce ich mať..! Chystá otrok záprah…
Alkmaión… Len by bez kriku…

Zobrať ich treba Arsinoé,
Vylúdiť dáko povodne.
Klýtia, syna… Zvie, čo nové…
Namieste až sa rozhodne…

Dorazia koňmo do Psothidy…
K Arsinoé sa pritúli…
Po rokoch si aj syna vidí…
Plány kuť začne od nuly…

Za tesťom ide, za Thegeom,
Vymyslí bohapustý klam,
Do očí pozrie sa mu smelo –
Práve vraj ide ku Delfám –

Šaty tie aj tú krčnú zdobu
(Tak či tak nosia iba zlo),
Venuje ich tam na vec dobrú –
Odpustí nech mu Apollo.

Uverí starký, veci vydá  –
Úžitku veď z nich takmer niet…
Otrok je ale riadna hnida –
Pána si zradí, ujde het…

(5)
Thégeus synov svojich zve si –
Agenóra aj Pronooia.
Oklamal zať ho… Nech sa teší,
Čo mu tí dvaja vystroja…

Alkmaión keď sa k Achelóou
Navracia, vôbec netuší,
Blízko je ako k svojmu hrobu.
Od švagrov schytá cez uši,

Po hlave schytá, drieku, chrbte…
Zmlátia ho, potom prebodnú.
Uložia telo jeho mŕtve
Achelóoa posteľ na vodnú…

Pošepla slúžka Arsinoé,
Kuli jak plány nekalé.
Neuhasol v nej lásky oheň –
Oboch si bratov prekľaje.

-Bodaj ich..! Nech ich..! Bohvie, čo už…
Šťastia len aby neznali.
Ju zase bratia dostať z domu
Kujú plán ďalší nekalý.

Poviažu sestru, zmĺkla aby…
Tegey do arkádskej s ňou!
Agapenór súd pre ňu zriadi –
Obvinia bratia Arsu v tom,

Ona že sama Alkmaióna
Zabila. Že pre neveru…
Akože nemá všetkých doma…
Smrtný trest nech jej vyberú.

Naklamu, že je otrokyňa,
Maznať sa s takou netreba.
Otrokyňa je stále vinná.
………………………………………
Necháva kráľ ju u seba…

(6)
Prevravia vlny s Kallirhoé –
Achelóos veď pri tom bol.
Sirôtkami si deti zovie …
Thégeus synov naviedol…

Pomsta je istá – ako ale?
Chlapci sú len-len z kolísky.
Modliť sa otec káže malej –
Zeus už niečo vymyslí.

Za jednu noc sú z detí muži –
Amfoteros aj Akarnan –
Achelóovej na kaluži
Sa tento malý zázrak stal.

Odídu najprv do Tegey.
Otcovým vrahom dajú mat!
Mládencom Agapenór verí –
Je to jak v oddelení vrážd..

Thégeus v Psofide ich „čaká“.
Aj jeho chlapci – do Hádu
Pošlú za život svojho tatka.
Pokoja doma nenájdu…

Kadmovej Harmónie dary –
Svadobné šaty, náhrdlík
Nakoniec Delfám venovali,
Stačilo pre ne robiť krik.

S Kallirhoé sa, s Achelóom
Lúčia, od rieky odberú.
Zeme kus nájdu pod oblohou –
Sťaby len pre nich na mieru.

Zostanú. Zemi meno dajú.
Iónion brehy obmýva.
Hovoria dodnes tomu kraju
V Hellade – Akarnánia…

(Alkmaión nadväzuje na blogy
Sedem vodcov – sedem brán a Potomkovia, 
Potnia – neustanovené mesto, niekde na trase
medzi Thébami a Argom, 
Tieň – treba ho chápať ako dušu nebohého, 
Erínye – bohyne pomsty, týrajúce svedomie, 
Arkádia – oblasť na strednom Peloponéze, 
Psothida – mesto v Arkádii, 
Kalydon – mesto v Aitólii na J pevninského Grécka, 
Acheloos – rieka a boh tejto rieky, dnes Aspropotamos, t.j. Biela rieka, 
tvorí hranicu medzi Aitoliou a Akarnaniou,
Akarnania – oblasť na Z pevninského Grécka, oproti ostrovu Korfu,
Epeirus – oblasť na SZ pevninského Grécka,
Agapenór – kráľ Tegey v Arkádii, neskorší účastník Trójskej vojny, 
nevedno, prečo ju viezli bratia práve k nemu, 
Arsinoé – jej ďalší osud nie je známy, bolo mi ľúto nechať ju zavraždiť…
Kadmos, Harmónia – pozri blog Kadmos,
Iónion – Iónske more)

D r a g o     01/03082012
Grafická spolupráca a úprava Viliam K u s i
…

grécke inšpirácie 1 2 3 4 .