Drahoslav Mika

Posiela Aigei Mínoovi
Za Androgea krutú daň.
V mútnych si vodách nezaloví,
Aj keby si to neraz prial.

Pribudnú rôčky, smutno mu je,
Jednostaj myslí na dieťa.
V Troizene vetrík pofukuje,
Do Athén bocian nelieta.

Neletí bocian. Voz sa ženie.
Médeia v rukách opraty.
Krásna je žena na zbláznenie,
Slovo s ňou Aigei utratí.

Prichýli ak ju do paláca,
Láskou mu život osladí.
Starcovi silu byvšiu vracia,
Čulý je ako za mladi.

Médeia teda v mútnych vodách,
V athénskych vodách zaloví.
Za ženu kráľovi sa oddá,
Dávajú život Medovi.

Aigeus počal svojho syna.
Svet sa mu náhle rozjasní.
Médeia pred ním veľa skryla,
Minulosť svoju, svoje sny…
…………………………………………

Pripláva Argo do Kolchidy,
Slávna loď z Iolku Iásona.
Na tróne princ sa mladý vidí,
S Aiétom ak sa pokoná –

Péleovi ak zlaté rúno
Dovezie. Rúno barana.
Prepláva morskou čiernovlnou,
Nová zem je mu neznáma.

Prednesie prosbu Aiétovi…
Kráľ až sa chytá za hlavu…
Úklady o trón chlap mu strojí..?
Pripraví hneď mu popravu…

Hosťa sa ale dotknúť nesmie.
V osádke samí héroi…
Princovi spieva sladké piesne,
Rúno vziať že mu dovolí…

Dokázať musí, hodný že je
Prevziať dar Boží od Herma.
Úlohu dá mu. A tá speje…
K Hádovi Iáson odísť má.

Zorať má pole Areove,
Ohnivé býky do pluhu.
Zázrakom ak ho takto zorie,
Zubami osiať papľuhu –

Zubami draka boha vojny.
Vyklíčia muži vo zbrani.
Pobije ak ich, bude voľný.
Rúno vziať nič mu nebráni.

Médeia, dcéra Aietova,
S Hekaté rodom spriaznená,
Začuje otca svojho slová.
Dostala čary do vena…

Iásona Argos ku Médeii
Zavedie, mladý Frixov syn.
Bez nej by zajtra nebol celý,
Pomôže kúzlom čarovným…

z

Iásona čaromasťou maže –
Nijaká zbraň ho nezraní,
Dostane keď sa do skrumáže.
Nezdolá nik ho na pláni.

Athéna tiež je na pomoci –
Eróta prosí, strelu nech…
Opantá láska devu v noci,
Aietovi sa lepí pech

Na pätu jednu, pätu druhú…
Zariadi všetko Médeia…
Zapriahnuté sú voly v pluhu,
Pole sa zubmi osieva.

Vyklíčia zaraz, hneď aj rastú,
Vyskočia borci zo zeme.
Nezdolá Iáson sám tú chasu…
Médeia radí – kamene..!

Najväčší medzi borcov hodí.
Rada tu dobrá za drachmu.
Napášu sami sebe škody,
Aiéta veľmi nenadchnú…

Sami sa medzi sebou hlušia,
Iáson len tu – tam zasiahne.
Po prvom druhý dušu púšťa,
Zahynú všetci neslávne.

Aietés ale… Nechty – zuby…
Zrieknuť sa rúna nemieni.
Drak rúno stráži. Ten ho zhubí!
Nevezme dar si kýžený!

Médeia berie čarozelie,
Opája draka, uspáva…
Iáson si rúno zlaté berie,
Na sťažni vlaje zástava…

Rýchlo sa na loď! Spí kým Aiét…,
Kolchida nič kým netuší.
Médeia z domu ujde tajne,
Zaľúbená až po uši.

z

Dvíha sa kotva, vlny vlnia,
Rozveslili sa veslári.
Do rána Aiétovi trvá,
Kým zvie, že sa mu nemarí…

Aspirta vyšle do stíhania,
Mladšieho brata Médeie –
Na Argu snáď sa neubránia,
Aiol vie, kam ich zaveje…

Zavial na ostrov opustený.
Opustený je na ňom chrám.
Médeia brata medzi steny…
A tam ho Iáson dobodal…

Otcovi patrí, kým je panna.
Vydatá žena – mužovi.
Aiétovho bez požehnania
Médeia k svadbe privolí…

Nemusí hriech byť hriechom večne.
Z vraždy ich Kirké očistí.
Zakotvia v Iolku na konečnej.
Iáson svoj poklad zlatistý

Kráľovi nesie do paláca.
Péleus sa mu vysmeje.
Veriť sa kráľom nevypláca,
Márne sa Iáson nadeje…

Médeia badá nespravodlie.
Pélea že vraj omladí –
Bude mať telo krásne, zvodné…
Ukážka malá nevadí:

Zareže capa. Povarí ho.
Vykúpe a zas oživí.
Omladený cap k koze švihol,
Začína kráľ byť žiarlivý.

Zarežú otca dcéry vlastné,
Vyvaria si ho v kúpeli.
Čary im iba nie sú jasné –
Péleus viac sa nescelí…

Opustia Iolkos, preč sa berú…
V Korinte Kreón prijíma.
Ďaleko majú ku tanieru,
Hladuje celá dolina.

Obetu páli pre Démétru
Médeia nymfám na Lemne.
Vyriekne zaklínadlo k vetru,
Z mesta hlad preč im zaženie.

Synovia sú im ku radosti,
Mermeros, malý Feretos.
Médeiu ak z nich jeden zlostí,
Iáson ho berie na milosť.

Nevedno, kto im do paláca
Šípnika poslal – Eróta.
Jedna sa rodí, druhá stráca –
Na láske láska stroskotá.

Prizrie sa Iáson dcére kráľa –
Glauka mu z mysle neschodí.
Otvoriť srdce neotáľa,
Bolo čo bolo na lodi…

Médeiu Iáson odstrkáva…
Ku Glauke, s Glaukou, pre Glauku…
Oženiť chce sa podľa práva…
Z Médeie spraví vyhnanku…

Kyslá aj horká pomsta býva,
V ohrdlej láske kypí žlč.
Glauké je milá, jasnozrivá…
Médeia bylín za náruč

Nazbiera. Má to od Hekaty.
Čary sú čary, bôľ je bôľ…
Glaukine jedom siaknu šaty,
Pomôcť jej Iáson nemohol.

Na svadbu deva peplos nový
Navlečie nahé na telo.
Panenské telo zhára v ohni,
Obrúčou hlavu zovrelo.

Vykríkne Glauka. Kreón beží,
Pomôcť sa dcére vysnaží.
Obaja zhoria v hradnej veži.
Médeia mizne v skrumáži…

Vrcholu pomsta aby vzala,
Deti si vlastné zabíja.
Nebude Iáson v roli kráľa,
Zradca nech trpí zaživa…

Do voza sadne, bičom praskne.
Dračací záprah nelení…
Ťahá ju na juh slnko jasné…
Pred sebou vidí – Athény!

(Aigei = Aigeus, vyslov Égeus, 
Androgeus – syn krétskeho kráľa Mínoa (Mínos), pozri blog Androgeus,
Troizén – mesto na Peloponéze,
Médeia – dcéra kolchidského kráľa Aiéta, čarodejnica,

Kolchida – kráľovstvo v dnešnom Gruzínsku, 
Argo – loď Iásona, princa z Iolku, zákonného dediča trónu
Iolkos – mesto v gréckej Thessálii, približne pri dnešnom Volose,
Péleus – Iásonov strýko, ktorý ho zbavil trónu. Ak mu Iáson donesie zlaté rúno, dá mu trón odovzdať.
Plavby s Iásonom sa zúčastnili najslávnejší hrdinovia mýtických čias,
Zlaté rúno – získali deti Inó, Helé a Frixos, od boha Herma, pozri blog Inó.
z
Hekaté – zásvetná bohyňa s troma hlavami a troma telami, do jej kompetencie spadali kúzla, čary, prízraky,…
Erós – boh Lásky, 
Aiol = Aiolos – boh vetrov, 
Arés – boh vojny,
Hádes – boh Zásvetia aj Zásvetie samo,
Vojaci vzišli zo zasiatych dračích zubov a menili sa na vojakov – paralela s Kadmom, pozri blog Kadmos,
Aspirtos – k jeho usmrteniu existuje viacero verzií,
Kirké – čarodejnica známa najmä z Homérovej Odyssey,
Kreón – kráľ v Korinte, ide o iného Kreonta ako v Oidipovi, 
Démétér – bohyňa najmä úrody a plodnosti, matka zásvetnej bohyne Persefóny,
Lemnos – ostrov v Egejskom mori, 
Médeia zabíja vlastné deti – existuje tiež viacero variantov príbehu. Euripidés vraj vo svojej tragédii nechal pôvodne zabiť deti Korinťanom z pomsty za zabitie ich kráľa. Obyvatelia Korintu sa hanbili za takýto čin a za nemalý úplatok dosiahli u autora, že nechal deti zabiť matke, teda Médeii. )

D r a g o     17/19082012