Labyrint Daidal vykumštoval –
Blúdisko zveru na mieru.
Mínotaura v ňom Mínos schoval –
Veľkého nemal výberu.
(Pasifaé veď, žena jeho,
bielobýku sa oddala.)
Netvor ´by vonku nevybehol,
Nerobil hanbu u kráľa,
Na slnko nesmie, svetlo Božie,
Ani za nocí na mesiac.
Blúdiskom blúdiť iba môže ,
Býčacou hlavou nemysliac.
Théseus vojde… Chasa po ňom…
Za nimi vchod sa zatvorí.
Chvejú sa devy nepokojom,
Lepšie už bolo na mori…
Priviaže koniec klbka nite
Klinec o kýsi na tráme.
Ostatných nechá čakať skryte,
Za chodbou chodbu preláme…
Odvíja klbko, niť sa vinie
Za chlapcom ako dlhý had.
Po schodoch stúpa…, po rovine…
Iný už musel by sa báť…
V zástení čosi dýchne, sfučí,
Hrdelný začuť skiaľsi ryk.
Obzerá Théseus sa, krúti…
Nemôže byť to iný nik…
Nemôže byť to nikto iný –
Mínotauros je kdesi tu…
Na obeť mu už tečú sliny,
Preruší dlhú diétu,
Dobodá obeť od Mínoa –
Človeku na je žrádla dosť –
Théseus radšej z býka vola
Spravil by všetkým pre radosť.
Vyrúti tvor sa nečakane,
Mieri mu rohmi do hrude.
Théseus uhne, k stene stane –
Jeho žrať Tauros nebude!
Tréningom prešiel v Marathóne –
Tamten štvor-, tento dvojnohý…
Za rohy hlavu k nohám ohne,
Vbodne meč! Tvor je nebohý…
A teraz skoro, skoro, skoro…
Do klbka stáčať naspäť niť.
Končí noc. Ticho naokolo…
Athénska chasa bude žiť!
-V tichosti všetci do prístavu!
Kotví loď… Driemu veslári.
Oblohu hviezdnoligotavú
Bohyňa Nykta vyčarí.
Prerazia dná na lodiach kráľa –
Člny nech voda potopí.
Ariadna tiež neotáľa –
Odvážna vnučka Európy.
Objíme šiju Théseovi -.
Pôjde s ním, kam on bude chcieť.
Mínós len by ich nedohonil…
Rozodnie sa čo nevidieť…
-Athénska chasa – plachty hore!
Aiolos, vietor dobrý daj!
Poseidón žehná synu more.
Z brehu im hrozí knosský kráľ…
Nedá sa Mínós do stíhania.
Dávno už sám má toho dosť.
Dcéra len keby… Ariadna…
Skočila, ako pes na kosť…
Nevieme, či bol Mínotaura
Spálil, a či ho zemi dal.
Nikdy však viacej, nikdy žiadna
Neišla z Athén Kréte daň.
(Daidalos – staviteľ, umelec, vynálezca, podrobnejšie pozri blog časť Daidalos, a časť Mínos, Pasifaé, Mínotauros,
Mínotauros – netvor s býčou hlavou a telom človeka, potomok posvätného býka a Mínoovej manželky Pasifaé. Už Plutarchos sa domnieva, že oným „býkom“ bol veliteľ kráľovskej stráže, pre svoju výkonnosť menom alebo prezývkou Tauros, teda Býk,
Tréningom prešiel v Marathóne – Théseus tam usmrtil tohoto býka,
z
Nykta – bohyňa noci,
Ariadna – dcéra Mínoa a Pasifaé, … už vieme, čo znamená výraz Ariadnina niť…
Aiolos – boh vetrov,)
D r a g o
1 Pasifaé so synom Mínotaurom – 2 ruiny labyrintu v Knossose
(Mínotauros nemal šancu…) 1 2
.
Théseus- prekrásné čítanie. ...
Celá debata | RSS tejto debaty