Drahoslav Mika

Nakoniec Faidre splnilo sa,
Túžila po čom pred rokmi.
Túli sa k manželovi bosá,
Šťastím by v daždi nezmokli.

Théseus tiež sa túli k Faidre,
Priláska si ju, objíme,
Bozkáva ústa láskysmädné,
Pribudnú dietky v rodine

Atamant lozí po paláci,
Demofont drobca naháňa.
Za bratom brat sa malý vláči,
Veselo býva od rána.

Hippolit vyzrel v mladomuža,
Artemide sa zasvätil.
Poškvrny bez jej mladí slúžia,
Nelovia lásku do sietí.

Patria im lesy lovnej zveri,
Prijme ich Matka Príroda.
V družine božky žijú v mieri,
Láske tam nik sa neoddá.

Svár nebol aby s polobratmi,
Pittheus berie pravnuka.
Neveľmi mu to srdce jatrí,
Troizen mu pokoj ponúka.

V paláci býva ako doma,
V palaistre cvičí s chlapcami.
Babička Aithra vnuka chová,
Vyrastá keď už bez mamy.

Patrónke svojej, Artemide,
Svätyňu stavia v Troizene.
(Netuší, raz čo z toho vzíde,
kam to až láska doženie.)

Kochá sa v diele Afrodita,
Žiarlivosť v nej sa prebudí.
Ona, čo Lásku ľuďom skytá,
Nenašla poctu u ľudí.

Urážku na cti Božia duša
Bez pomsty nechať nemôže.
Nie, Hippolita nepokúša –
Eróta Faidre na lóže

Posiela. Nech jej lásky šípom
Krehučké srdce pošteklí.
Hippolit iba bude pri tom,
Ocitnú keď sa v predpeklí.

Théseus na čas z domu ide
Zmyť krvnú škvrnu zo seba.
Bratranci Pallantovi prídel
Schytali. Viac im netreba.

Schytali úder preventívy –
Prestol je prestol, meč je meč.
Chodník je k moci lživý, krivý,
Navždy ich z neho zmietol preč.
…………………………………………….

Eleuzíny do ľud sa šinie
Démétre ku a ku Koré.
Mystovia slávia mystérie,
Zvedavci stoja v pitvore.

Nezvieme, vnútri čo sa deje,
Nevydá tajnu Zásvetie.
Delia dva svety pevné dvere
Nezvaným hosťom zavreté.

Nemejskej vo virvare slávy
(Afrodita tak zariadi.)
Faidra sa s Hippolitom baví,
Vrhajúc po ňom pohľady.

Šteboce čosi, usmieva sa,
Zaľúbi sa do pasynka.
Uniká mládencovi krása,
V srdci mu zvonček neklinká.
…………………………………………

Žiť príde Faidra do Toizenu,
Théseus kým sa očistí.
Za lásku – lásku na výmenu…
Výsledok však je neistý…

Vystaví chrám pre Afroditu,
Vyvýši Láske svätyňu.
Miestečko tajné nájde si tu,
Siete sa Lásky rozvinú…

Hippolit chodí do palaistry
(Na dvore cvičia atléti.)
Ospieval by ho Aiód v piesni.
Faidrin sem pohľad zaletí.

Sleduje chlapca ako cvičí,
Vrhá disk, behá, zápasí.
Šípmi jej Erós srdce ničí,
Pritiahnúc Lásku za vlasy.

Svalohrou je priam unesená.
Túžba z nej život vysáva.
Chradne. Je bledá ako stena.
Nepije, neje, nespáva…

Očami pred sa žieňa tratí.
Artemide sa upíše:
-Stráviť s ním chvíľku na úvrati,
a na noc spolu do skrýše…

Netrápi láska Hippolita.
Doma je v lesoch, na love.
Nič sa ho Faidra neopýta,
A ani mu nič nepovie…

Faidra a Hippolitos z
…………………………………….

Oinoné do očí však bije,
Pestúnke starej, sivej už:
Svetabôľ dievča neukryje –
Určite je v tom dáky muž.

Rada vraj dobrá drachmu stojí,
Alebo aj dva oboly.
Pýta sa panej, čo ju bolí,
Rana sa prečo nehojí?

Pre lásku ak sa trápi pani,
Milému list nech vyryje.
Vručí ho sama na svitaní,
Netreba žiadne kópie.

Tabuľky z hliny už aj nesie,
Aj trstinové rýpadlo.
Mrmle si starká čaropiesne,
By to len dobre dopadlo…

Faidra a verná slúžka, freska z Pompejí z
……………………………………

…………… ♥
„Hippolit milý, láska moja,
Nevidíš či, jak trápim sa?
Duša je plná nepokoja,
Neschnú mi slzy na riasach.

Vídavam Tvoje mužné svaly,
Po Tvojom túžim objatí –
V lesoch by sme sa objímali,
Celý svet ak nás zatratí.

Artemide som zasvätená –
Užime spolu na love!
Po Tebe srdce moje stená,
Hora to na nás nepovie.

Théseus nie je v láske svätý,
Za slovom svojim nestojí.
Uniesol Ariadnu z Kréty,
Zanechal kdesi na mori…

Smrť matky Tvojej na vrub jemu –
Antiopé zašla pre lásku.
Nenechaj matku nepomstenú,
Mňa vezmi svoju za kňažku.

Ujdime, milý, sami dvaja –
Budem len Tvoja a Ty môj.
Láska nech naše telá spája,
Zahojí nech sa srdca bôľ.

Sladká je pomsta, vravia ľudia.
Ňou hriech sa kráľa odčiní.
Bohovia lásku neodsúdia,
Miluj ma, drahý, jediný…“
…………… ♥
…………………………………………….

Hippolit číta Faidry slová…
Nechápe… Nevie… Zľakne sa…
On, nikdy ktorý nemiloval,
Otca má zradiť od lesa..!

Váži si otca, ctí si zákon,
Vie, čo sa smie, a čo sa nie.
Matky bol svojej dobrým žiakom.
Márne sa Faidra nadeje…

Rozbije dosky o podlahu,
Na cimpr-campr-črepiny.
Nezbadá v očiach devy vlahu,
(Kameň mal hodiť nevinný…)

Rozhodné „Ochi!“ z úst mu zaznie.
Pre Faidru hneď sa zrúti svet.
Mstí sa – nech chlapec nevyviazne,
Zahubí nech ho tento svet!

Napíše slová Théseovi –
Hippolit že ju zneuctil…
Otcovu ženu… Chúťkam kvôli…
Znášať tú hanbu nemá síl.

Potrestá nech si Thesej syna.
Ona sa iba bránila.
Na mladom leží všetká vina,
Dopustil on  sa násilia.

O pomoc kričí… Strhá šaty…
Mládenca stráže odvedú.
Bolo čo, čas nám nenavráti…
Vešia sa Faidra na hredu…
………………………………………..

Prečíta otec horké slová,
Uverí v hnusnú klebetu.
Milučká Faidra… Ako mohla..?
Priniesla seba v obetu…

A s Hippolitom čo sa stalo..?
Nebýval láskou posadlý…
Od lásky k zášti chýba málo.
Otcovské city vychladli…

Vyháňa navždy z domu syna –
Do Athén viac nech nevstúpi!
K Poseidonovi ruky vzpína,
Vezme nech trojzub do ruky,

Smrťou nech strestá Hippolita,
Kone ho aby dotĺkli.
Práve sa mu tá šanca skytá.
Nebude žialiť za mŕtvym.

Eríny nech ho prenasliedia,
Dušu nech čiernu zdrásajú!
Netuší kráľ, že triafa vedľa,
Trhá si vlasy od žiaľu.

Vyslyší božstvo svojho syna.
Pomstu mu z mora prisľúbi.
Hippolit kone spolu spína,
V očiach je Athén paskudný.

Do bričky stane. Bičom praskne.
Tátoše víchrom letia vpred.
Z neba mu svieti slnko jasné,
Vyhasne už čo nevidieť…

z

Rúti sa štvorka brehom mora.
Poseidón – vlnu vyhodí.
Hippolit hľadí na netvora –
Vyrúti býk sa od vody –

Obrovský býk mu kone splaší,
Nad nimi stráca nadvládu.
Vozataj ťahá koniec kratší
Otcovmu proti úkladu.

Zamotá sám sa do postroja –
Narazia vozom o skalu…
Už sa mu rany nezahoja…
Po brehu kosti zbierajú…

ilustrácia: Peter Paul Rubens z
…………………………………………
…………………………………………
Dozvedá sa to Artemida –
Théseu pravdu vyjaví.
Ku žiaľu kráľ žiaľ druhý pridá.
Osud je k nemu vrtkavý…

Hippolit leží. Thanat čaká. …
Keby to mohol byť len sen…
K synovmu telu otec kľaká,
Pozýva späť ho do Athén.

Hippolit sa len pousmeje,
Umiera šťastný, bez viny.
Z asfodel pieseň mŕtvych zneje,
Z Hádovej smutnej doliny.
……………………………………………..
……………………………………………..
Duša už v Háde odpočíva,
Telo je ešte na svete.
Zve Artemida Asklépia –
Do smrti nech sa zapletie.

Čarovné trávy, jedna, druhá…
Zaklínadlá má v pamäti
Syn Apollóna, zdravia sluha.
Thanata dielo osvieti.

Povolá naspäť Hippolita,
Mládenec nech si požije.
Odstrčí Háda od koryta,
Súdičkám zobral prémie…

Doletí sťažnosť Najvyššiemu,
Odpoveď chcú mať ešte dnes.
Dostal sa lekár do problému –
Zobral mu život Diov blesk.
…………………………………………..
…………………………………………..
Artemida ho do oblaka,
Chránenca svojho zahalí.
Neuzrie nech ho viacej Plaka.
Latiom letia pomaly…

V posvätnom háji v Aritii
Domov mu nájde bohyňa.
Dubové lesy chlapca skryli,
Oko zlé nech ho nevníma.

Virbius bude meno jeho,
V tvári ho trochu pomení,
Cudzí by aby nepostrehol.
Bude mať pokoj kýžený.

Trávieva chvíle pri jazere
Šuhaj sám medzi Nymfami.
Na noc sám z lístia lôžko stelie.
Egeria sa pristaví…

Pomôže s lôžkom, naňho hľadí.
Artemis badá ľúbocit .
Majú sa radi a sú mladí…
Z pohára Lásky dá im piť…
……………………………………………

Na nebi hviezdnom bude z neho
Neviemužkoľký Vozataj.
Nestretlo s Nymfou nič ho zlého,
Do konca len ju miloval…

(Faidra – vyslov Fédra,
Atamantos, Demofontos – synovia Théssea a Faidry, Demofontos sa po Trójskej vojne stane kráľom v Athénach, 
Artemis, Artemida – bohyňa lovu a Mesiaca, podľa potreby aj pôrodov, 
Božka = bohyňa, 
Pittheus – kráľ v Troizene, Théseov dedo, Hippolitov pradedo, otec Aithry, Théseovej matky, 
Troizen – mesto na SV Peloponéze, Théseovo rodisko, 
Palaistra (vyslov palestra) – priestor určený na cvičenie chlapcov, 
Afrodita – bohyňa Lásky a Krásy, 
Pallas, 2. pád Pallanta – Théseov strýko, ktorý mu so svojimi synmi neustále ukladal o trón, nuž sa s nimi vysporiadal, keďže išlo o krv príbuzných, musel sa rituálne očistiť,
Démétra – bohyňa úrody a plodnosti, matka Persefóny,

Koré – iné pomenovanie Persefóny, bohyne Zásvetia, doslova dcéra, dievča,
Faidra sa snažila o stretnutie s Hippolitom na Eleuzínskych mystériách a na Nemejských hrách,  
Aiódos, Aiód (vyslov eódos, eód) – potulný básnik, spevák a muzikant,
Drachma, obolos – neskoršie grécke platidlá,
Milému list nech vyryje  -. predpokladám, že v onej dobe sa písalo ešte na hlinené tabuľky, teda text sa vyrýval. Podľa jedného prameňa prvý súkromný list rodine v dnešnom chápaní napísal až G.I.Caesar. 
Ochi  –  Nie (po grécky), 
Eríny = Erínye, bohyne pomsty drásajúce svedomie, 
Vyrúti býk sa od vody – v inom variante sa vyrúti obrovský tuleň a ten splaší kone, 
Pre zaujímavosť som uviedol aj iné zakončenia príbehu. Posledná verzia je rímska. 
Asfodely – kvety rastúce v Zásvetí na lúke, kde sa pohybujú duše väčšiny nebohých, 
Asklépios – boh liečenia, za to, že sa opovážil oživiť človeka po smrti, ho Zeus zrazil bleskom, 
Plaka – námestie v Athénach, 
Latium – oblasť na Apeninskom poloostrove obývaná Latinmi, 
Aritia – mesto v Latiu, 
Virbius – nové meno pre Hippolita, doslova Dvakrát muž, 
Egeria – Nymfa z rímskych mýtov, 
Artemida urobila výnimku a dovolila im žiť ako manželom.)

D r a g o

Faidra (Phaedra) a Hippolitos, ilustrácia: Pierre-Narcisse Guérin z