Drahoslav Mika

(Úloha siedma)

Diov syn skántril na pevnine
Divoké zvery, obludy.
Burina zlá však nevyhynie –
Útrpie príde od ľudí.

Premýšľa Eurystheus, kam by..?
Ďaleko kamsi, len nie tu,
Priviedol aby ho do hanby.
Spomenie vtom si na Krétu.

More ak chlapa nepohltí,
S divokým býkom zvedie boj.
Nestane ak sa synom smrti,
Bujaka ak by premohol,

Do Mykén – ako? Ktorý lodiar
Na koráb vezme ohavu?
Myšlienky podlé v ňom sa plodia –
Synovca rád by o hlavu…

Počúvne šuhaj. Veď tak stojí
V neľahkom jeho osude.
Nenechá kráľ ho na pokoji
A milší k nemu nebude.

Plaví sa chlapák ku bratovi –
Mínos kráľ tiež je od Dia.
Kožu si leviu prihotoví,
Kotva sa sama navíja.

_ _
…………………………………..

Stanovil Zeus kráľom syna –
Zavládol Mínos na Kréte.
Úcta mu k Bohom pripomína,
Prinášať má že obete.

Poseidónu sa Mínos zľúbi –
Synovcom veď mu prichodí.
Vo svojom morskom podpalubí
Naženie býka do vody.

Od neho dar to pre Mínoa –
Biely býk hodný obety.
Kráľ mal by býka radšej doma,
Čriedy nech jeho osvieti.

Podvrhne Bohu býka svojho.
Vyberie sám ho zo stáda.
Poseidón šípi kráľov podvod –
Je Boh a čary ovláda.

-Iného kráľ nech za nos vodí!
Vznáša sa pomsta v povetrí.
Prichodí býk sa napiť vody –
Pasifaé citmi nešetrí –

Pohľad na prvý zaľúbi sa –
Býkovi po hneď zatúži.
Úsudok Boh jej zdravý vysal –
Topia sa mravy v kaluži.

Oddá sa býku krásna žena,
Privedie na svet netvora,
Poctená a či zneuctená.
Mínotauros mu hovoria.

Splnil býk vôľu Poseidóna,
Nikto sa doňho nepletie.
Zdivel a ostrov pod ním stoná,
Boja sa ľudia na Kréte.

Nikto sa k nemu nepriblíži
Na dohod ani na strelu.
Môže kto, sedí radšej v chyži –
Nesejú, nežnú, nemelú…

Úrodu ničí, dupe polia,
Najkrajšie stáda odvnadí.
Kréťania býka nepokoria,
Boh k nemu nemá výhrady.

………………………………….

Héraklés jak na zavolanie –
Ibaže nik ho nečaká.
Vyčistil Augeiovi stajne,
Nezľakne snáď sa bujaka!

Pozerá býk sa na chlapinu,
Chlapina zase na býka.
Kopytom hrabe tvrdú hlinu,
Príšelca zrakom preniká.

Podlejú krvou sa mu oči,
Sklonená hlava pri zemi –
Vyrazí vpred a zaútočí!
Héraklés výpad ocení…

Zahodí kyjak, zdrapí býka
Za rohy, krk mu vykrúti.
Márne sa bujak vzpiera, myká,
Nie je mu súboj po chuti.

Pokľakne krotko na kolená,
Zotrvá zviera v pokore.
Héra je Hore nazlostená.
Héraklés pozrie na more…

Spoločne prejdú k jeho kraju.
Nadýchne býk sa, pochopí.
S Héraklom pekne poplávajú
Do Argu, Mykén, Európy…

Objíma víťaz chrbát býka,
Na mušliach trúbia Tritóni,
Selény maják noci bliká,
Morský im koník zazvoní.

V Mykénach býk je nevítaný.
Nevítaný je jeho pán.
Z paláca Eurystheus gáni…
Otvoria brány dokorán,

Vypustia býka vo svet šíry…
Marathón mu je po vôli.
Zdivel a ľudia sa mu kryli,
Kdekomu to aj osolil.

Za obeť princ mu padol krétsky –
Androgea býk ubodal.
Zvolával Mínos hromy – blesky,
Athénam Aigeus bol kráľ.

Mládencov sedem, sedem panien
Rokov čo deväť na Krétu
Mínotaurovi na želanie
Vozili z Athén diétu.

Théseus s býkom porátal sa
V zvieraco – ľudskom dueli.
Kopreus z hradieb zasa hlása,
Héraklu kráľ čo nadelil.

(Podrobnejšie o Krétskom býkovi v blogoch: Attika pred antikou, časti: Mínos, Pásifaé, Mínotauros, Androgeus, 
Mínos – krétsky kráľ, syn Dia a Európy, takže po otcovi je Héraklov brat, 
Poseidón – Boh mora, Diov brat, teda Héraklov (aj Mínoov) strýko, 
Mínotauros – netvor, syn Pásifaé (Mínoovej manželky) a Krétskeho býka, s ľudským telom a býčou hlavou,
Tritón – syn Poseidóna (niektorí autori ich uvádzajú viac) s ľudským telom a rybím alebo hadím chvostom miesto nôh, zobrazovaný často ako trúbi na mušli, 
Seléne – bohyňa Mesiaca z
Marathón – (doslova Fenykel) – mesto vo V Attike, 42 km od Athén, povestné najmä bitkou na Marathónskom poli (490 pr.n.l.) medzi Peržanmi na jednej a Athénčanmi a Platajčanmi na strane druhej, Gréci uštedrili veľkej presile Peržanov porážku)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013

1 „reliéf“ Grécka, 2 Héraklés a Krétsky býk v meste Schwerin,