(Úloha ôsma)
V Mykénach sa to hemží ľuďmi –
Chudobní, strední, boháči,
Domáci, cudzí, národ bludný…
Vnímať ich oko nestačí.
Odkiaľsi chlap sa s torzom vesla
Vyziably, hladný vynorí.
Počúva dav ho, híka, vrieska…
Stroskotal že vraj na mori…
Vyšle kráľ stráže. Rád by zvedel,
Žobrák čím húf tam zabáva,
Chveje sa prečo, tvár mu bledne…
Šarpaná vstúpi postava.
-Jediný vraj si, -Eurysth vraví, –
Unikol z pasce osudu.
Nemôže kráľ byť nezvedavý,
Ľudia však toho nahudú…
Rozprávaj, chlape, čo, kde, kade…
Všetečný som až nadmieru.
Vo svete, vrav, mrav aký vládne.
Priniesť ti nechám večeru.
Nadýchne chlap sa, vyčká, začne,
V ústach si jazyk rozpletá.
-Zažil som, kráľ môj, čosi strašné,
Zišiel som takmer zo sveta.
súboj živlov a bohov, vládcu mora Poseidona a vetra Aiola _ _
Loď naša v búrke rozbila sa,
Roztrieskala sa o skaly.
Plávala k brehu naša chasa,
Výber sme veľký nemali.
Vojaci v zbrani sťaby striehli –
Thrákovia podľa tetovia,
Vo vojnách národ krutý, zbehlý,
Čakali, koho ulovia…
Hustým nás lesom pobádali,
Bodala ostrá kopija.
Hlavami nad sa pnuli skaly,
Hadil sa chodník, odvíjal…
Kone sme zrazu erdžať čuli,
Vysoký plot čnel pred nami.
Paripy riadne, žiadne muly.
S našincom Thrák sa nebaví.
-Dajú nám kone do starosti, –
Jediné, čo nás napadlo.
Strčia nás do vrát… -Ľudské kosti!
Po zemi… koňom za žrádlo…
Po dvore lebky, ľudské hnáty…
Kone nás všetkých požerú!
Púšťajú duše kamaráti,
Ja ďabím v plote na dieru…
Zoberiem nohy na ramená,
Utekám lesom o ratu,
Srdce až v hrdle, duša stená,
Slobodu čujem vydratú…
Kone sú dielom Dioméda –
V Bistone vládne taký kráľ.
Paripám pásť sa v tráve nedá,
Bodaj ho Zeus porantal!
-Stačilo… Úsmev Eurysthea
Neveští veľa dobrého.
Plášť naňho hodí svojho z tela,
Priniesť dá jedlo pre neho.
……………………………………..
Héraklés mesiac hádam hlivie –
Našla sa preňho úloha.
Kopreus bránu Leviu privrie.
Dostal kráľ žezlo od Boha.
-Posiela pán ťa do Thrákie
Dioméda pre beštie!
Athéna nech ti chrbát kryje,
Nestihne nech ťa nemilé.
Osádku zháňa, chlapov súcich
Dobrý na čin aj na slovo,
Plaviť sa pekiel do horúcich…
Abdéros hlási: -Hotovo!
Abdéros, synak boha Herma,
Héraklov dobrý kamarát,
Otcovi po je figliar, šelma,
Na lodi každý má ho rád.
Bóreas duje proti lodi,
Varuje mladé životy.
Osudom pred však nepochodí,
Osádky vôľu neskrotí.
Kolíšu vlny bárku v mori,
Bistonu do už neveľa.
Abdéros čajke čiernej dvorí,
Bavia sa na ňom priatelia.
Na skale čnie sa palác v diali,
Dioméd hostí nevíta.
Zaerdžia kone pri maštali,
Nažrali by sa dosýta.
Od mora chodník vyšliapaný
Zbrojencov pre aj pre ľudí.
Krákajú smutnú nôtu vrany,
Dioméd kráľ sa prebudí
Héraklés rukou reťaz urve,
Paripy ženie zo dvora.
Útočia naňho napoprve,
Schytáva každá potvora.
Diomédes _
Dioméd stráže svoje súri:
-Zachráňte kone stoj čo stoj!
Abdéros drží konské šnúry,
Hérakla čaká krutý boj.
Padajú Thráci – jeden, druhý…
(Dioméd klope u Háda.)
Chytiť chce kone za popruhy,
Abdéra ale nebadá…
Franforce na ho roztrhali.
(Zostatky plavci poberú,
Navŕšia kopec thráckej skaly,
Založia mesto Abdéru.)
Trhajú kone svojho kráľa,
Podargos, Lampon, Xanthos, Din –
Nikdy ho viacej nepobavia
Papule plné krvných slín.
_
…………………………………………..
Rozbolí hlava Eurysthea
Úlohy novej z úspechu.
V koniarni koňom neustieľa,
Utečie od nich na strechu.
Zasvätí Mykén kone Hére.
Bohyňa prijme krutý dar.
Plemeno vzíde z kobýl smelé,
Bukefall na ich chvoste stál.
(Thrákia / Trákia / Trácia – historická oblasť územne zaberajúca SV dnešného Grécka, priľahlú časť Bulharska a Turecka,
Tetovie = tetovanie,
Biston – mesto v Thrákii pri pobreží Čierneho mora, na brehu jazera Bistonis, založené Bistonom, synom boha Área a nymfy Kalliopé, údajne on zaviedol do Thrákie tetovanie (okolia očí) mužov a žien ako magický fetiš,
Bóreas – severný vietor, severák, 
Abdéra – mesto v dn. gréckej Thrákii (SV), dnes známe ako mesto humoru z
Bukefallos – slávny kôň Alexandra Veľkého Macedónskeho bol vraj posledným potomkom z tohto chovu)
D r a g o jeseň – zima 2012 – 2013
…
1 situačná mapka Thrácie, 2 Alexander a Bukefallos,
Celá debata | RSS tejto debaty