Drahoslav Mika

(Úloha šiesta)

Hradné na múry vyštverá sa
Eurystheus. Nudu zaháňa…
Krajina vôkol čarokrásna,
Čosi však smrdí, zaváňa…

Odkiaľže sa ten zápach šíri,
Opicu sťaby roztrhlo?
Koprea prizve v takej chvíli.
Odvetí ten mu nevrlo,

Augeiás že to, kráľ Élidy,
Obrovské chová čriedy kráv.
Od nosa ďalej nedovidí,
Mesto si hnojom zababral.

Na kravách sa mu pohľad pasie,
Zrátava ich a zrátava…
Pribúda v chlievoch hnoja krásne
A s hnojom smradu záplava.

Héliov syn je kráľ Élidy,
Materou mu je Hyrmina.
O špine baviť sa mu bridí,
Zvykol si, smrad už nevníma.

Brodia sa v stajni teľce kalmi,
V hnojovke tonú po bruchá.
Rozhovor s kráľom býva márny,
Ľudu hlas Augei neslúcha.

-Hérakla k nemu! Nášho sluhu, –
Eurystheus rečie, -vypravím.
Maštale sluhom idú k dúhu,
Dožičme mu tej zábavy.

Héraklés vstúpi do Élidy,
Obchodí kráľa imanie.
Ďaleko, kam len oko vidí,
Do ucha kravské echo znie.

Pochopí skoro, v Élide že
Dva a dva môže byť aj tri,
Kráľ že si stáda iba strežie.
Nadávkou veru nešetrí.

Zabúcha, vstúpi do paláca,
Kráľovi slušne pozdraví.
Pred obrom kráľ sa sťaby strácal…
Prejde reč priamo na kravy.

Tisíce ich tu Augei chová –
Kravičky, býčky, teliatka.
Pribúda príplod zas a znova,
Ráta ich, ale nehladká.

Héraklés núka Augeiovi:
-Maštale ja ti vyčistím.
Bude chliev voňať ako nový,
Utonú cudzí v závisti.

-Akú si za to budeš želať –
Pýtaš si akú výplatu?
-Nedotknem sa ti býkov, teliat –
Kravku chcem každú desiatu.

-Trúfalý si a privysoko
Siahajú tvoje nároky.
Prižmúrim ale jedno oko –
Stačia ti na to tri roky?

-Aké tam roky, slávny kráľu?
Za deň to spravím jediný!
Kravy ti zbavím smradu, kalu,
Môžem aj tvoje latríny…

Augeiás hlavou iba krúti,
Neverí tomu ani zbla.
Rozum či sa mu nepomútil..?
Ponuka je však výhodná.

Tľapnú si večer. Dojednané!
Pečienky miznú zo stola.
Augeiás mädlí svoje dlane –
Hérakla drží za vola.

Múdrejšie ráno od večera –
Kosiť sa musí za rosy.
Sláviček nočný ešte spieva,
S hviezdami Mesiac klábosí…

Héraklés vstane, pretiahne sa,
Otvára vráta maštalí,
Poženie kravky na kraj lesa.
Začína svitať pomaly…

Náradie berie, z bronzu čosi –
Čakany, rýle, lopaty…
Od rieky k rieke len sa nosí,
Nadarmo čas nech netratí.

Élidou voda riek sa valí –
Alfeios zdraví Peneia –
Héraklés vzdáva Bohom chvály,
Ku chlievom zas sa poberá…

Priekopy kope od maštalí
Chlapík náš k vodám oboch riek.
Ortuje hlinu, láme skaly,
Iného by už bolel driek…

Obidva toky v jeden zvedie –
Rinie sa chlievom vody ron,
Valí sa hnoj cez vráta predné,
Špina, kal, smrad sa valí von.

_ _

Chýli sa Slnko ku západu –
Héraklés tiež je hotový.
Naženie stádo za ohradu,
Bohom riek vďaku vysloví.

Zostáva ešte malá chvíľa…
Maštale kvetmi okrášli.
(Do Mykén vôňa dorazila.)
Šliapu si kravy po šťastí…

Vraj: Aká práca, taká pláca!
Nemúdry toto vyriekol.
Často sa práca nevypláca –
Chápe to krava, chápe vôl…

Prichádza večer pre odmenu.
Robota podľa dohody…
Odmakal celú dennú smenu –
Kravičiek pár mu prichodí.

Augeiás naňho pozrie skriva:
-Čo ťa to, otrok, napadá!?
Úlohy plníš odjakživa –
Eurystheus ti ich ukladá!

Spravil si, len čo on ti zadal –
Dostaneš dieru z pereca!
Nemienim s otrokom sa hádať.
Almužnu ber a pober sa!

Diov syn! Ľaľa! Nevídali..!
V Hellade čistič maštalí!
Bohatí smú byť iba králi,
Otrokom hviezdy nepriali!

Nepovie nič mu na tie slová,
Hádam aj pravdu vyriekol.
Na neskôr pomstu svoju schová,
Zostať má človek človekom.
……………………………………….

Minie sa rokov viac než veľa,
Héraklés dávno neslúži –
Z Arkádov, Thébov vojsko zbiera,
K Argejcom svojim pridruží.

Chlievy sú dávno vyčistené,
V paláci však je hnoja dosť.
Na mušku sám si kráľa berie –
Bývalý otrok je dnes „hosť“.

Na pomoc spiecha Augeiovi
Néleus – vládca v Pylose.
V mútnych sa vodách ťažko loví –
Augeiás schytá po nose!

Augeiás schytá ako prvý –
Héraklov šíp ho neminie.
Élidu ničí, plieni, drví…
Kráľovský mrav je na vine.

Na Pylos tiahnu od Augeia –
Majú byť resty splatené.
Rúti sa vojsko, seká, strieľa,
Na nič sa ohľad neberie.

_

Néleus zaťa brániť spiechal,
S ním dcéru svoju Hyrminu.
Dobrý však dojem nezanechal –
Synovia sa mu pominú.

Jedenásť princov v boji hynie,
Néleus padá ranený.
Dvanásty iba – Nestor – žije.
Hellada ho raz ocení…
…………………………………….

Élida kľačí na kolenách,
Pylos má z hradu ruiny,
Z padlých už žiadny nezastená,
V boji mrú vinní – nevinní…

Sladká je pomsta pre víťaza,
Gniaveného pre nahorklá.
Pričasto meč sa s mečom zráža,
Krvou zem aby namokla.

Údolím vedie cesta domov,
Pokojným tokom Alfeia.
Olympským pália žertvy Bohom,
Padlého pomnú priateľa.

Diovi obeť Olympskému
Od syna príde práve vhod –
Vyhlási nivu miestom mieru,
Svätými činí vlny vôd.

-Zmĺknu nech zbrane na čas krátky! –
Héraklés bojcom vyhlási.
-Zabudne Grék nech na šarvátky,
Prevtelí boj sa do krásy!

Nesfarbia trávu prúdy krvi,
Nebudú padlí, ranení…
Dobehne kto do cieľa prvý,
Čestnej sa dočká odmeny.

V skokoch aj hodoch, zápasení
Získajú pocty atléti.
Olivou budú ovenčení –
Athénim strom ich osvieti.

Vyšlite poslov po Hellade,
Zvie nech to každý jeden kút,
Zvie nech čo staré aj čo mladé,
Čuje nech všetok grécky ľud,

Atlétov hry že neskonalé
Roky čo štyri v Élide
Konať sa budú oddnes stále,
Zdatná sa mlaď sem pozíde.

Zapejú Múzy, zmĺknu zbrane,
Každý štát meč svoj odloží.
Priateľstva duch nech Grékom vanie,
Na česť sa každý zaboží.

Rozhodne rýchlosť, zdatnosť, sila,
Kto lepší je, kto zrazený.
Oliva nech to pripomína –
Vencom sa víťaz odmení.

Najlepších mená v Olympii
Zapísané sú naveky.
Héraklés Grékom vtedy sčinil
Diovi ku cti preteky.

1 grécke zápasenie, 2 štadión,

(Augeiás – po našom Augiáš – kráľ v Élide, 

Élis, Élida – mesto aj oblasť na SZ Peloponéze z z
Hélios – boh Slnka,
Alfeios, Peneios – Bohovia rovnomenných riek  aj samotné rieky v Élide, Alfeios preteká Olympiou,
Pylos – mesto na JZ Peloponéze, 
Néleus –  kráľ v Pyle, Augeiás mal za manželku jeho dcéru Hyrminu, otec dvanástich synov, 
Nestor – Néleov syn, neskôr najstarší a najmúdrejší účastník Trójskej vojny, vynikal tiež veľkou silou, 
Héraklés je jedným z mýtických zakladateľov Olympijských hier. Iné mýty ich pripisujú Pelopovi či samotnému Diovi, najnovšie výskumy ich pripisujú reálnemu kráľovi Élidy Ífiklovi, súčasníkovi spartského Lýkurga,(Podľa jednych ich založil, podľa iných obnovil)  Záznamy o konaní OH sa vedú od roku 776 pr.n.l., konali sa však už predtým, podľa niektorých údajov už okolo r. 1000 pr.n.l.. 
Od tohoto dáta sa odrátavali roky v starogréckom kalendári.)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013