Drahoslav Mika

Minulo rokov sto či dvesto,
Hádam aj zopár miriád.
Na Diov Gaia gáni prestol:
Zmrzačil Krona, a je rád…

Syna jej zvrhol do priepasti,
Titáni trpia celý vek,
Užíva sám si zatiaľ slasti,
Dozrieva čas mu natrieť driek.

Gigantov vyzve, deti svoje,
Na vzburu proti Diovi.
Neboja nech sa chopiť zbroje,
Silným sa Olymp podvolí…

Neskonalej sú obri sily,
Neskrotnej divej letory.
Svrbia ich päste, by sa bili
Chlpatosrsté potvory.

Urána z krvi kedys´ boli
Príčastím Gaie zrodení.
Aj oni sú tak Božie tvory.
Uprostred bydlia Palleny.

Nectia si Olymp ani Dia –
Je pre nich iba holobrad.
Veselí sa a nektár píja…
Zatočiť s ním by každý rád.

Nezájdu obri Božou zbraňou:
Donesie Gaia zo strání
Čarovnú byľku, pod ochranou
Ktorej Boh obra nezraní.

Gaia

Opustia zruti sebaistí
S hurhajom rodnú Pallenu.
Rivalmi medzi sa to iskrí…
Na Olymp Bohov zaženú.

Horiace stromy hádžu z dialí,
Vrhajú obrie balvany.
Záhuba Bohov na sa valí,
Najvyšší blesky zapáli.

Neberú Gigov blesky – hromy,
Kopija Božia, Boží šíp…
Olymp je kúštik od pohromy,
Egidou musí Boh sa kryť.

Giganti

V úzkych je Zeus, suita jeho,
Arés je celý zgrulený –
Vojnový meč mu schladol, skrehol,
Bádať strach v očiach Athény.

Gigantov dvanásť. Dvanásť Bohov.
Z tých prvých nikto nepadá.
Náhle sa rozum božský pohol –
Na Moiry Zeus stále dá…

Vyveštia. Veď sú jeho dcéry,
Ženičky v službách Osudu.
Povedia čo, v to Otec verí.
Predpoveď pred ním vyhudú:

Moiry

-Nezájde Gigant zbraňou Božou.
Ľudský tvor len má nad ním moc.
Ozrutám nie je Olymp hrozbou –
Človeka! zvite na pomoc!

Po veštbe Zeus pookreje.
Príčinu Gaia vytuší.
So synmi zrazu nedobre je,
Na chvíľu boj sa preruší.
…………………………………

Zvoláva Zeus Radu Bohov.
Tak či tak – vždy je pri moci.
Hútajú, pomôcť kto by mohol,
Ktorý kráľ, čií otroci..?

Bohyňa Múdrosť preukáže,
Promachos – v zbroji Athéna:
Odkrútil brat náš veľké stáže,
S kadekým sily pomeral…

Porazil draka, kanca, leva,
Zbojníkov, rôzne obludy.
Do neho nádej Bohov vlievam,
Víťazov nikto nesúdi.

Pomlčí Héra, sklopí oči,
Nik z Bohov si jej nevšíma.
Zovúci list hneď Zeus stročí –
Hérakla vždy mal za syna!

Athénu vyšle do Tirynthu.
Ostatných k ďalším hrdinom.
Héraklés číta Božiu tintu,
Natiahne ruku za vínom…

Usmeje sa na polosestru
Životom bitý polobrat.
Poťažká kyjak, leviu vestu –
Svojim má človek pomáhať!

Héraklés
………………………………….

Vypestiť trávu Gaia skúsi
Ochrannú proti človeku.
Na Dia stále zuby brúsi,
Vyčkať len chvíľu neveľkú…

Včaruje Matka sily svoje
Chrániace obrov do trávy.
Nevznikli aby nepokoje,
Tieňovú vládu zostaví.

Kúzlam sa Gaie Zeus smeje.
Veď nie je vrecom udretý.
Héliu káže aj Seléne,
Na bylie nech jej nesvieti.

Nevzklíči takto semä Zeme.
Sily sú razom zrovnané.
Giganti lozia po Pallene…
Zavelí Zeus: -Do zbrane!!!

Vytrhá ešte, vzklíčilo čo –
Konope, ľúľok, vlčí mak –
Giganti jedli keby lečo..,
Pochopil by to. Ale tak..?
………………………………

Sú kdesi polia Flegerejské,
Odvíja tu sa machia.
Kovová zbroj sa v lúčoch leskne,
Tu bije sa aj zabíja.

Porfýrion je zasiahnutý
Výstrelom z luku Eróta.
Razom zvie, láska ako chutí,
Héra mu hlavu pomotá.

Uzrevší krásu Božej ženy
Strhne jej závoj z bielych pliec.
V ruke meč drží obnažený,
Akoby chcel jej čosi riecť.

Vrhne sa na ňu ako zviera…
Najvyšší má už toho dosť –
Zasiahne bleskom nepriateľa,
Vrtí sa ešte jeho chvost.

Héraklés vidiac, čo sa stalo,
Dorazí tvora na zemi –
Udiera päsťou, kyjom, skalou…
Raz sa mu Zeus odmení…

Bleskami koho Zeus raní,
Héraklés si ho popodá.
Otec a syn sú bratia v zbrani,
Mieša im karty Príroda.

Zeus

V Pallene myseľ Alkyóna
Robí si zálusk na Háda.
Vyhrá ak gigant z Gaie lona,
Zásvetie rád by ovládal.

Svojimi medzi najsilnejší.
Doteraz nemá súpera.
Héraklés k nemu teda speší,
Na neho gigant zazerá.

Hydrinej v krvi strely zmáčal –
Po nich sa rana nehojí.
Podľahnúť mal by ako vtáča
Po veľmi krátkom súboji.

Héraklés triafa – gigant padá…
Zem doňho silu nalieva.
Od Gaie zase podlá zrada…
Nedá si obrov Pallena.

Zápasia dlho, stískajú sa,
Nikomu Niké nestráni.
Váľajú dve sa hory mäsa,
Nehynie gigant od rany.

Nezhynie nikdy v rodnej zemi –
Gaia to takto pre syna…
-Taktiku, tuším, treba zmeniť, –
Héraklés chápať začína.

Prehodí soka za Pallenu –
Alkyón končí na zemi.
Bez duše telo nemá cenu,
Udatnosť však sa ocení.

Na scénu vchádza Efialtés,
Ótos je jeho rodný brat.
Kedysi snili túžby krásne –
Olympských chceli v hrsti mať:

Najvyššie hory po Hellade
Navŕšia že vraj na seba.
(Bili v nich Gigov srdcia mladé –
Vystúpiť chceli do neba.)

Pradávo – dávno, ešte v mieri,
S Areom prišli do sporov:
Do suda Boha uzavreli –
Celý rok vojen nebolo.

Chvascú sa ďalej, až to chrustí –
Artemidu že unesú…
Apollón sestru neopustí –
Priučí oboch móresu:

Strieborným lukom do ľavého…
Gigantie oko vyteká…
Héraklés pravé hydriou strelou…
…Žiada sa zásah človeka…

Dionýs tyrsom mláti, tlčie,
Euryta hluší po hlave.
Bijú sa ako v Božej krčme –
Po hlave biť je nezdravé…

Héraklés procedúru skráti –
Euryta kyjom ovalí.
S Dionýsom sú kamaráti –
Obrovi vína nedali…

Hékaté fakľou do Klýtia –
Chlpenie na ňom vypáli.
Škvarí sa gigant, v ohni zvíja,
Šľahá mu plameň ku tvári.

Héraklés ľútosť nad Klýtiom
(Netrápi nech sa.) prejaví.
V športovom duchu voľným štýlom
Hádovi pošle pozdravy.

Mimantos vyhýba sa vyhni,
Furios za ním po stope.
Pod Etnou skratkou si to strihli.
Héfaistos ich nakope.

Dvaja sú, a Boh jeden iba…
Železo šplechne horúce!
Nebude tvár im v Háde chýbať,
Žeravé škodí na srdce…

Athéna štyrom odoláva.
Všetky na strany útočí.
Eukleados sa blíži sprava,
Soptí jej oheň pred oči –

Giganta dych je plameň draka –
Vydýchne kam, tam horí svet.
Athénu ohňom nevyľaká.
Pomoci ak tu inej niet,

Na zruta vrhne Sicíliu –
Sadne mu ostrov akurát.
V Etne ním dodnes čerti šijú,
Chrlí ak z hrdla sírny smrad.

Echión márne brúsi zuby,
Z gigantov ďalší trúfalý.
Athéna šípom obra zhubí,
Héraklés mieri zo skaly –

K sestrinej pridá strelu svoju –
Zasviští, krkom preletí.
Gigantom nosia strely smolu,
Tá lepí sa im na päty.

Do kože Pallas nevmestí sa –
Menovec Pallas Athény.
Na krídlach, drzý ako krysa,
Prirúti sa a zapení.

Nohách na kozích cupká, skáče,
Podchvíľu čosi zamečí.
Giganti nie sú na koláče.
Nepúšťa s ním sa do reči

Hérakla sestra, dcéra Dia,
Reči sa vravia, chlieb sa je.
Pri nohách sa jej Pallas zvíja –
Zasiahli dve ho kopije.

Athéna zderie tvora z kože –
Potiahne ňou si slávny štít.
Zavesí luk mu na parožie…
Damastor rád by s ňou sa biť.

Bohyňa siahne po egide –
Vyjaví hlavu Gorgony.
Skamenie každý, kto ju videl.
Damastorovi odzvoní.

Tvrdnú mu svaly, krv v ňom tuhne,
Mení sa gigant na bralo.
Héraklés ešte oštep vrhne,
Keby tu dačo nehralo…

Vzdujú sa vlny, hučí more…
S trojzubcom čaká Poseidón.
Polybotos je na obzore –
Vyrvať by chcel mu morský trón.

Dostáva pomoc od Euboje –
S Aegonom pôjdu v duete.
Poseidón háji vody svoje,
Trojzubcom bodá obete –

Deravých zrutov ľahšie zdolá…
Nemali keby toho dosť,
Pricapí na nich kúsok Kóa –
Zrodí sa ostrov Nísiros.

Po boku mladí stoja pri ňom –
Próteus z Faru s Trytónom.
Úfa sa Morský v svojich synoch,
Vládnucich na i pod morom.

Objíma Hermés Hippolita,
Mláti ho ovsa ako snop.
Nepojme gigant, odkiaľ schytá,
Aj či je hop alebo trop.

Bojuje Hermés v prilbe Háda,
A tak ho obor nezazrie.
Héraklés bratu poklon skladá –
Roztrepú Hippa na „pazle“

Gration siaha na bohyňu –
Artemis sa mu zneľúbi.
Giganti radom v boji hynú…
Pozrime sa mu na zuby,

Na nechty svojho protivníka…
Strieborná strela zasviští.
Za chyby každý musí pykať –
Vystrie sa gigant v kolbišti.

Vrhne sa Arés na Pelora,
Vojny boh v plnej výzbroji.
Za Boha zbrane prehovoria.
V bojovom Pelor postoji

Odráža výpad po výpade.
Héraklés opäť nelení –
Musí mať oči vždy a všade…
Pelor je strelou ranený.

Prenechá Arés soka mladým,
Pričuchnú nech, jak vonia boj.
Vezme ho Deimos do parády,
Pošle ho Fobos na pokoj.

Moria sa Moiry s Agrionom,
Dobiedzajú do Thoanta.
Žezlami z bronzu idú po ňom.
S babami gigant nerátal…

Agrios dostal na frak obrí,
Thoantos obrie na gate.
Pre obra dobrý frak je z kobry,
A gate dobre vypraté.

Vyniká silou Eurymedón,
Épeirus je mu domovom.
Olympu proti ľud svoj viedol.
Dobiedzať nemal do Bohov.

Pretože s Bohmi neradno sa
Ani len ťahať za prsty.
Kŕdľom sa šípov sprcha zniesla…
Thanatos už ich nepustí…

Najstaršia dcéra Ókeana
Styga sa rinie dohora.
V úsluhu Bohom vody dáva,
Spláchnu nech chamraď do mora.

Ocení Zeus vôľu rieky –
Svätými vody učiní.
Prisahať na ňu budú všetci,
Slová nech nikto nešpiní.

Naháňa Pán strach zjavom svojím,
Píšťal tón uši preniká.
Kopytá, guby, kozie rohy…
Na svete vzniká panika!

Prispeje, má kto srdce Božie,
Po troške Božej do mlyna.
Víťazstvo veľké Olymp zožne,
Ozruty už len spomína…

Ohňostroj Zeus na oslavu
Z bleskov a hromov vytvára.
Nepoznal Olymp vtedy kávu,
Píjal sa nektár z pohára.

Zázrakom ktos´ ak nezahynul,
Miesto mu našli v Tartare.
Gaia či mala na tom vinu,
Tajomstvom Božím zostane.

Spojencov našli v Bohoch ľudia,
Bohovia zase v Človeku,
Modlia sa ľudia dopoludnia,
Siahajú večer po hriechu.

Vyjadrí Zeus vďaku synu –
Olympom pred ho pochváli,
Zaželá, rod ´by nevyhynul…
Slzou sa oko zakalí…

(Machia – boj, vojna, 
Gigantomachia = vojna s Gigantmi, 
Giganti – obludní obri, zrodení Matkou Gaiou (Zem) z kvapiek krvi vykliešteného Urána.
Mali rôzny vzhľad a vlastnosti. Každý Boh mal svoj náprotivok v konkrétnom gigantovi, ktorý v prípade víťazstva mal zaujať jeho miesto. Bolo ich však oveľa viac. Mnohí z nich mali rovnaké mená ako niektoré ďalšie postavy z mytológie – králi, Bohovia, hrdinovia. 
V týchto poznámkach spomeniem iba mená Bohov, nespomenutí sú giganti a inde sa s nimi asi nestretneme. 
Miriáda – desaťtisíc, 
Gaia  /Géa/ Gé – Matka Zem, 
Kronos – syn Gaie, najmladší z Titánov, Bohov staršej generácie,
Pallena – mesto na Kassandre, západnom „prste“ poloostrova Chalkidiki, tu sa zrodili Giganti (existuje aj iná lokalizácia Palleny)
Zrut = obor, 
Gigovia = giganti (kvôli rytmu),
Egida – štít (najčastejšie ako štít Athény alebo Dia)
Arés – boh vojny, 
Athéna – bohyňa Múdrosti, spravodlivej vojny, remesiel…,
Moiry – bohyne Osudu, Sudičky (boli tri), 
Promachos – prímenie Athény (Bojujúca),

Tirynthos – sídlo Hérakla, mesto v Argolide na SV Peloponéze z

Krios / Crius – jeden z Titanov, boh Juhu, je synom Urána a manželom Euribie, dcéry boha mora Ponta a matky Zeme Gaie z
Hélios – boh Slnka, Slnko,
Seléna – bohyňa Mesiaca, Mesiac, 
Flegerejské polia – na nich sa odohrávala Gigantomachia, umiestňuje sa skoro všade od malej Ázie po Sicíliu, 

Erós – boh, bôžik lásky (Amor)… zapojil sa do boja – machie, ale jeho šípy vyvolávali u nepriateľa – lásku z
Hádes – Zásvetie aj boh Zásvetia,

Niké – bohyňa Víťazstva (Viktória), niekedy splýva s Athénou ako Athéna – Niké z
Artemis / Artemida – bohyňa lovu a Mesiaca, sestra – dvojča Apollóna, 
Apollón – najkrajší medzi Bohmi, boh Svetla (Slnka), liečenia, pomstiteľ…, 
Dionýsos – boh vína (Bakchus), 
Tyrsos / Tyrs – atribút Dionýsa, palica (žezlo) s obvitým brečtanom alebo révou, 
Hékaté – zásvetná bohyňa s troma hlavami a troma telami, vládne nad prízrakmi a čarami, 
Aetna / Etna – sopka na Sicílii, sídlo a dielňa Héfaista (Vulkána), boha ohňa, kováča, 
Pallas Athéna – jedno z jej prímení (vraj mala priateľku rovnakého mena, ktorej smrť nechtiac zapríčinila, potom nosila aj jej meno)

Gorgona – ženský netvor s hadmi namiesto vlasov, jednu z nich, Medúzu, usmrtil Perseus, jej hlavu nosila Athéna na svojom štíte. Kto na ňu pozrel, skamenel. Podrobne v blogu Perseus z z

Poseidón – boh mora z
Euboja / Evvia – druhý najväčší ostrov Grécka, tiahne sa pozdĺž východnej pevniny, 
Kós, gen. Kóa – ostrov v Egejskom mori, 
Próteus, Tritón – Poseidonovi synovia, morské božstvá, 
Hermés – polyfunkčný boh, sprievodca na cestách aj do Hádu, boh obchodníkov, zlodejov,…
Prilba Háda – kto si ju nasadil bol neviditeľný, 
Deimos (Des), Fobos (Strach) – synovia boja vojny Area, 
Épeirus / Epirus – oblasť na Z pevninského Grécka J od Albánska,  
Ókeanos – jeden z Titánov personifikujúci vodstvo, 
Styx / Styga – rieka v Zásvetí, bližšie v časti tohoto blogu V Zásvetí,

Pán (Faun) – boh lesov, lovcov, pastierov, Prírody, ochlpený, s kozími raticami a rožkami, často hrával na píšťale, vraj od neho je odvodený výraz „panika, panický strach“ z
Tartaros – časť Zásvetia, obdoba pekla, podrobne v časti V Zásvetí).

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013

výjavy z Gigantomachie na reliéfoch v Pergamonmuseum – Berlín z … z
…