Zahojí Chronos všetky rany,
Scelia sa jazvy na duši.
Iola a Hyll sú zosvataní,
Makaria ich neruší.
Neveľa chýba k šťastiu mladým –
Láska a dobrá večera.
V Tirynthe Hyll sa ujme vlády,
Otcove žezlo preberá.
Nažíva v mieri so susedmi –
Svoje má, cudzie nežiada.
V paláci vedie život striedmy,
Ženy sa nikdy nevadia.
Eurystheus nešiel na obrady,
Blízka hoc´ sú si rodina.
Hérakla týral, kým bol mladý,
S Hyllom si teraz začína.
Nenechá Tirynth na pokoji,
Hérakla už sa nebojí.
Pred hradom stojí v plnej zbroji,
Vojaci lozia nádvorím…
Nadáva, hrozí Makarii,
Na Iolu krivo uprie zrak.
-Mohol by ho raz v takej chvíli, –
Pomyslí Iola, -trafiť šľak!
Vyhrážkam nieto konca – kraja,
Narobiť chce z nich otrokov.
Mykénsky hrad s ich hradom spája…
Nohy aj ruky do okov
Sľubuje dať im, slúžiť ak mu
Naveky verne nebudú.
Zbalia sa. Tirynth opúšťajú…
Poručenô buď Osudu…
……………………………………
Uváži Hyllos, kam by, k komu..?
V najhoršom kto im strechu dá?
Na dvere čieho klopať domu?
Tráchína! Tam sa odhodlá…
Otvára Kéýx, prijme hostí
Fósfora syn a miestny kráľ.
Príbeh ho mladých rozľútostí.
(Kyknos sa jeho zaťom stal.
Héraklés potom zbojníkovi
Pozrel sa päsťou na zuby.
Synovi Arés vzhľad dal nový –
Plávava v kŕdli labutí…)
Kéyka duša ušľachtilá
Pritúli deti héroa,
Eurysthom pred ich aby kryla.
Inakšie ani nemohla. ..
Odvahu Kéýx preukáže –
Mykénčan veď ho môže zmiesť…
Kráľovstva okol´ stavia stráže,
Výbojníka nech stihne trest!
………………………………………..
More si Kéýx zamiloval –
Bez vĺn a vody nemôže…
O mori má len chvály slová.
Vmestiť sa nevie do kože.
Varuje muža Alkyona –
Pozná si otca Aiola –
V búrkach je Kéýx ako doma,
Švagrovia s ním si drmolia.
Počasie jasné veští ráno,
Obloha dnes sa nechmúri.
Odkladá všetky veci stranou,
Kráľskej sa zbaví tortúry.
Do bárky sadá… Kotvu hore…
Naľahne obe na veslá.
Vidí len čiaru na obzore…
Náhle sa vetry rozbesnia…
Oprú sa z jednej, z druhej strany,
Vrhajú loďku sem a tam.
Niežeby kráľ bol veľmi starý…
Zdiveli vetry, on je sám…
Na druhé ráno Alkyona
Na brehu telo nachodí.
Vo vlnách drahý manžel skonal…
Sama sa vrhne do vody –
Rúti sa strmhlav verná žena,
Po boku muža hľadá smrť.
Dopadne do vĺn, vlny penia…
…Menia sa ruky na peruť…
Prikáže Zeus Thanatovi
Zrieknuť sa duše Kéýka.
Pririekne telám výzor nový –
K vtáčiku vtáčik privyká.
Rybárikmi ich Zeus sčinil –
Vodička o tom klokotá.
Nad morom krídlia hlbočinným,
Láskaní šípmi Eróta.
1 2 3 Kéýx a Alkyona (Ceyx, Alcyone)
(Chronos – boh Času, Čas,
Makaria – Dcéra Hérakla a Déianeiry, Hyllova sestra,
Tráchína – mesto, najskôr na J pevninského Grécka alebo na S Peloponéze,
Kéýx, gen. Kéýka – kráľ v Tráchine syn Fósfora, manžel Alkyony, bývalý svokor zbojníka Kykna – podrobne v časti Kyknos,
Fósforos – tiež Eósforos – boh rannej hviezdy, syn bohyne rannej zory Éóny (Eós) a Titána Astraia, zosobňoval hviezdu Zorničku, kresťanmi premenený na Lucifera,
Astraios – bol otcom hviezd ,
Aiolos – boh vetrov (základné vetry – Notos – južný, Bóreas – severný, Euros – východný, Zefýros – západný sú jeho synovia, teda Kéýkovi švagrovia)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Celá debata | RSS tejto debaty