Prikrídli orol zas a znova,
Vyžerie pečeň, uletí…
Dvanásť už rodov odvychoval
Z Diovej hroznej obety.
Zapraská krovie kdesi zdola,
Zabučí kravka zdurená.
Bezhlavo trieli do údolia,
Krvou jej moknú kolená.
Pozerá zviera, Titán hľadí,
Či je to jav, či planý mám..?
Pod bralom prť sa žľabom hadí,
Nevie nik, vedie odkiaľ kam.
Zaiskrí v hlave jasnovida –
Úbohú pozrie na Íó…
Upadla panna do osídla,
Týraná beží o život…
………………………………..
Usadla len čo veľká voda,
Diove dažde ustali,
Ínacha nohy mokraď brodia,
Spamätáva sa pomaly…
Riečny Boh plány v hlave zvíja,
Za neho činy hovoria.
Odvedie riečnych tokov príval,
(Kanály kope) do mora.
Môže nech kraj byť osídlený
Najnovším ľudstvom na Zemi.
Meliu pojme, hneď sa žení,
Vykoná, čo si umienil.
Prvým je kráľom Argolidy –
Vyhlási sám to pre seba.
V synoch dvoch kráľ sa mocným vidí,
Susedia Íó velebia…
Dcérenku nevídanej krásy,
Nežnejšiu ako Luny svit.
S vlnami rieky splynú vlasy,
Nevie sa Zeus nabažiť…
Chránia ju bratia ako oko,
K nej podísť nik si netrúfa.
Foroneus bdie nad potokom,
Aigialeus naslúcha…
Prvý bol, oheň ktorý zdedil,
Foroneus od Prometha.
Vyviedol prvý rod svoj z biedy.
Dobre ho Titán pamätá.
Pochopil, slúži oheň čomu,
V kozube jak sa uchová.
Priviedol ľud svoj k bytia zlomu.
Liala sa doba bronzová.
Ctí si ho celá Foronea –
Založil mesto, sčinil ľud.
Na brata brat si nezazerá,
Môže sa naňho spoľahnúť.
Aigialeus mesto svoje
Po brata vzore vytvorí.
Neznajú, čo sú nepokoje,
Sikyon Argos podporí.
Deje sa ale čosi s Diom…
Netúži dávno po Hére.
Nosieva v srdci sladkú Íó,
A raz sa k nej aj vyberie.
Rozdúchal Erós lásky plameň,
Odolať túžbe nieto síl.
Láska je zdanie večne klamné…
Z ničoho nič sa vynoril
V paráde Božej pred dievčinou,
S úsmevom k Nymfe blíži sa.
Chveje sa v tele malá Íó,
Halia si oči nebesá,
Pojíma keď ju do náruče.
Opojí pannu sladká slasť,
Páli dych ústa, tlčie srdce,
Uloží Boh ju na peľasť.
Úrodná pôda semä pojme,
Prijíma Božiu potravu.
Chvíli v tej Héra k nim sa vorve ..!
Mení Boh Íó na kravu…
Nevie, že Héra nie je hlúpa –
…Vraj sa len mliečka napiť chcel…
Kravka ho keďže neposlúchla,
Povalil si ji na posteľ.
-Tak teda krava.. Márna sláva…
Podaruj mi tú potvoru!
Čo ráno mliečko budeš mávať,
Postarám sa ti o chovu.
Ľakne sa Zeus svojej ženy –
Žiada čo, na to pristane…
Údel má Íó spečatený –
Obýva prítmie maštale.
Stooký Argos kravku pasie –
Päťdesiat očí stále bdie…
Nemôže Zeus pomôcť kráske,
S Hérou ak má byť zadobre.
Osloví Zeus boha Herma,
Veď je to jeho ľúby syn.
Otcovi po je riadna šelma,
V šibalstvách hráva stále prím.
Podúma Hermés, lýru chopí,
Zaujme miesto v maštali.
Uľahne Argos medzi snopy,
Zabrnia struny pomaly…
V ťahavo nudnej melódii
Stooký sladko usína…
Mečom mu hlavu odfaklili…
Nemôže Zeus za syna…
Trhá si Héra vlasy v zlosti,
Umiestni oči v páví chvost.
Hravo sa Hermés Arga zhostil…
Ovládne Héru nová zlosť.
Vydumá kravke hrozné muky –
Ovada stvorí ako päsť.
Zobal by ovad Hére z ruky,
Bolesť však Íó musí niesť.
Bodá ju, kole, štípe, pichá…
Chvostom si chrbát oveje.
Žihadlo ostré ako dýka
Nedáva veľa nádeje.
Úbožia trpí koľko môže…
Trýznená trieli ozlomkrk.
Nezbaví Boh ju kravej kože,
Pridá jej Héra Božích múk…
Vyrve sa plašmo z Argolidy,
Na časy jej však nesvitá.
Vlny vôd morských oko vidí,
Letí jej ovad v kopytách.
Ženie sa ďalej po úvrati,
Pohoria míňa, údolia
V nádeji ovad že sa stratí
A rany že sa zahoja.
Uniká chúďa ku Kaukazu.
Hérin hmyz bodá ostotri.
Pľantá sa, nohy pokiaľ vládzu,
Chvíľu ju ovad nešetrí.
Čuduje sa sťa teľa mladé,
Nové keď pozrie na vráta.
Zo srdca kameň Íó spadne,
Vidí keď, že ju nemáta.
………………………………….
Zarinčí Prometh reťazami…
Dajú sa s kravkou do reči –
Pozná jej údel z veštnej hlavy.
Mliečku sa Titán neprieči.
Obaja úpia v jednom čoby,
Derie sa bolesť do duší.
Nedá sa zhostiť Božej zloby.
Ďalej kam..? Íó netuší…
Poradí Prometh. Osud háda:
-V Egypte slnnom pri Níle
Unikne kravka od ovada,
V žieňa sa zmení spanilé.
Svet biely uzrie Dia semä –
Epafom bude po mene.
V kravičke Nádej nezadrieme –
K Nílu sa teda poberie…
Íó – podrobnejšie sú osudy krásnej nymfy opísané v samostatnom blogu Íó,
Veľká voda – Diova potopa sveta,
Ínachos – boh rovnomennej rieky na Peloponéze v dnešnej Argolide,
Melia – Ókeanida, dcéra Titána Ókeana, Ínachova manželka,
Foroneus – Ínachov syn. Foroneovi sa pripisujú v niektorých oblastiach rovnaké zásluhy ako Prométheovi, najmä stvorenie prvých ľudí a krádež ohňa z OIympu, v meste Argos napríklad neuznávajú Prométhea, ale Foronea. Podľa iných mýtov dostal ako prvý človek oheň od Prométhea. Založil mesto Foronea, ktoré bolo neskôr podľa jeho vnuka premenované na Argos, a tak sa volá dodnes.
Podobne jeho brat Aigialeus založil mesto a nazval ho podľa seba, neskôr bolo premenované na Sikyón.
Argos – tu stooký obor, po jeho usmrtení Hermom Héra umiestnila jeho oči do pávieho chvosta,
Epafos – syn Dia a Íó, alebo posvätný býk Egypťanov Apis.
D r a g o 1302/28022013
Celá debata | RSS tejto debaty