Drahoslav Mika

 
KEĎ  SA  ŤA  ZIMA  OPÝTA

Dnes sa ma Zima opýtala –

Vraj, čo som robil v lete?

A ja jej naspäť: -Čujte, Stará,

už zas vyšetrujete? 

Kto Vám dal právo pýtať sa,

kto Vám dal na to mandát?

Vonku nehodno vyhnať psa,

a vy sa chcete hádať?

Po oknách mi tu lepíte

mrazivé biele kvety.

Ja tu sedím jak v úkryte,

nos na okno si lepím,

bo ináč vôbec neuzriem,

čo sa tam vonku deje –

či padá sneh a či je srieň,

kam vaša vláda speje…

Nezáviďte mi, pani Zima,

tie nežné Slnka lúče,

ktoré zakaždým našli  ma –

od tepla mal som kľúče…

Nezáviďte mi, pani Zima,

zelenú tôňu lesa –

čas, kedy včely s kvetmi smilnia

a moje srdce plesá.

A nezáviďte, prosím, ani

tých pár vĺn morskej vody,

na brehu zase piesok slaný –

z Vody sa život zrodil…

A ešte nezáviďte, prosím,

pohár chladného piva.

Veď Smäd, čo píše v lete glosy

v sebe kus Zimy skrýva.

Teraz už viete, Biela pani,

´ som sa Vám vyspovedal…

Vylezte ku mne z Vašich saní,

lebo ste dáka bledá.

Sem posaďte sa, vedľa mňa…

Dnes posledný deň v roku

Zima bude tým nádherná,

že spijeme sa z grogu.

Až zašumí nám v hlave grog,

budeme si aj tykať .

O chvíľu končí Starý Rok… –

Zdraví Vás
 
   

311202 /        Drago Mika
 
 
 
 
 

YouTube Direkt