Pamätá Zeus zašlé časy –
Pripomnie dcéru Ásopa.
U boha riek sa neohlásil,
Na živel vodný neklopal.
Zľúbila sa mu Ásopova
Najmilšia dcéra Aigina.
Na brehu sám sa v kroví schoval,
A kto by sa aj nedíval:
S vlnkami hrá sa panna nahá,
Nad nimi modrá obloha…
Nedlho Zeus – Orol váhal…
Ubrániť sa mu nemohla.
Objíma nymfa šiju vtáka,
Na zem sa spustia v Oinoné.
Aiginou pred si Zeus kľaká,
Z ľúbosti k nej sa vypovie.
Teplúčke lôžko spolu stlali,
Obvíjali sa viac než dosť.
Narodil sa jej synček malý,
Meno mu dala Aiakos.
Dorástol Aiak, stal sa kráľom,
Milovala ho Aigina.
Niekedy stačí k šťastiu málo…-
Olympan ďalej rozjíma:
Aiakos pojal k boku svojmu
Endeis, dcéru Chairóna.
Kentauros tesťom múdrym bol mu,
V synoch sa vidia otcovia…
Telamón došiel ako prvý,
Péleus po ňom uzrel svet.
Diov syn má byť na čo hrdý,
Šťastnejšej matky hádam niet.
Rieka aj, les aj kráľa vábi…
Stretnú sa ľúbe pohľady –
Najádu na sa nanávnadí,
Psamathi vnady pohladí…
Milenci prejdú od slov k činom.
Lásky šíp letí zvysoka.
Erota (nie však vlastnou vinou)
Zmohli sa spolu na Foka.
Dorástol Fokos, stal sa mužom,
Tu i tu bratov prevýši.
Zápoliť horí stále túžbou,
Aiakovi je najmilší…
Telamón raz mu na súťaži
Kameňom trafil do hlavy –
Dopustil brat sa bratovraždy!
Otec sa s nimi nebaví:
Vyháňa oboch – preč mu z očí!
Horkosti pohár vypije.
Telamón v Salamíne spočil,
Péleus došiel do Fthie.
……………………………………..
Fthianom tróni Eurythion.
Pélea sa mu uľúti.
Pri víne začne zvať ho synom,
Príde mu šuhaj po chuti.
Vručí mu ruku Antigony –
Za zaťa želá si ho mať.
Kráľovi princ sa poukloní –
Život čo dáva, má sa brať!
Kalydón pľundrí diviak obrí –
Meleagros ich na lov zve.
Odmietnuť pomoc jak by mohli?
Vysadnú zaraz na kone.
Vyrazia lovci na lov v zhluku.
Péleus hrotom kopije
(Artemis vedie kliatu ruku)
Nechtiac si tesťa zabije.
Prichodí domov celý v žiali.
S Antigónou sa rozlúči.
Sedem mu olív drahá balí,
Spočia si chvíľu v náručí.
Putuje, kam ho oči vedú,
Vetrisko kam ho zaveje.
Nechtiacky sčinil Fthii biedu,
Ťažia mu dušu galeje.
…………………………………..
Prekonať musí sudbu horkú.
Tŕním mu život zarastá.
Dožičí nohám oddych v Iolku –
K palácu dôjde Akasta.
Podedil Akast od Pelia
Dedičné mesto Iásona.
Pélea pod krov kráľsky prijal –
Hosť je Boh podľa zákona.
Obývať palác budú spolu.
Vyhnanec iné nepýta.
Sadajú večer vedno k stolu,
Jedia aj pijú dosýta.
Astydameia zorom bodá,
Čaká, že iskra preskočí.
Kráľovnej srdce láska hlodá,
Péleovi zrie do očí.
Nemieni podviesť kamaráta –
Péleus kráľa Akasta.
Kráľovná s hosťom márne ráta –
V nenávisť láska prerastá.
Pomsta je sladká, -dumá žena:
Obviní hosťa u kráľa:
-Péleus rád bol lôžko zdieľal,
Ja som sa mu však nedala…
Sladká je pomsta, -myslí Akast.
Astydameii uverí.
Porušil hosť náš Boží zákaz,
Dosiahol málom nevery…
Vylieza ráno slnko z mora.
Vyjdú si chlapi do lesa.
Akoby nič si pohovoria,
Káže tak kráľom noblesa.
Kentaurov divých dúpe stádo,
Vanie z nich hrôza, že až no!
Čo jeden keby na nich padol,
Brániť sa musia vovedno.
Akastos vínom núka Pela –
Teplo je, nech sa obodrí…
Myseľ mu skoro zachmelela –
Podriemať čas je príhodný.
Chopil sa Hypnos svojho fachu.
Akastos schoval Pelov meč.
Aj sám má brucho plné strachu –
Na plecia nohy – trieli preč!
Péleus oči polepené
Pretiera, keď sa prebudí.
Nebadá meč svoj pri kolene…
Pochopí podraz od ľudí…
Sám v lese medzi Kentaurami…
Čochvíľa sa aj zošerí.
Nachodí meč svoj zahrabaný,
Smelšie sa pozrie na zvery.
Vyviazne z pasce nedotknutý.
Pomsta je sladká tak či tak…
Nemá kráľ čas za kráľkou smútiť –
Po oboch zostal mastný fľak!
Prebodol zradcov mečom pomsty –
Navaril kto čo, nech si zje!
Hostiteľ mal by ctiť si hostí.
Domov sa zaraz poberie…
……………………………………………
Obetí Bohom na očistu,
Poškvrnu nech si zmyje z rúk,
Presvetlí nech si myseľ hmlistú…
K žene sa vracia Diov vnuk.
Podediť trón má po tesťovi.
Bez bázne vkročí do Fthie.
Od Sudby schytá úder nový –
Antigona už nežije!
Podvolí muž sa Božej vôli,
Smrteľník žitím gniavený.
Osamelého duša bolí –
Rád by sa znova oženil…
Zvie o ňom Zeus na Výsosti –
Thetidu s Pelom zosvatá.
Osudu hrozby tým sa zhostí,
Učinia ženu z dievčaťa.
Nehrnie lež sa do výdaja
Egejomorská bohyňa.
Smrtný muž sa jej nepozdáva…
Zeus ju ale nevníma –
Prikázal ako – nech sa stane!
Protiviť sa je neradné.
Nerozdul Erós lásky plameň,
A láska – tá sa nekradne!
Osudy Aiaka a jeho synov sú podrobnejšie opísané v rovnomennom blogu Aiakos.
Ásopos – boh rovnomennej rieky,
Aigina / Égina – Ásopova dcéra, neskôr bol jej menom pomenovaný ostrov Oinoné,
Chairón – najmúdrejší z Kentaurov,
Kentauri – ne-tvory s telom koňa a hrudníkom a hlavou človeka,
Psamathi – najáda, vodná nymfa,
Fthia – mesto pravdepodobne v J Thessálii (V časť pevninského Grécka),
Kalydón – mesto na J pevninského Grécka,
Meleagros – kalydonský princ, podrobne o ňom a o love na diviaka v blogu Meleagros,
Iolkos – mesto, jedno z najstarších miest v Grécku, vo V Thessálii, pri dnešnom meste Volos,
Hypnos – boh spánku,
D r a g o 03/2013
Čítam s pôžitkom...hlasy antiky...erotiky...... ...
Celá debata | RSS tejto debaty