Hélios končí nočnú siestu,
Obriadi krídla, kopytá,
Ružovú Éós, svoju sestru,
Otvoriť bránu popýta.
Zjaví sa v bráne nečakane
Faethón, srdcu milý syn.
Hélios vystrie k nemu dlane:
-Čímže ťa, synku, uhostím..?
Prižmúri oči oslepený –
Tratí sa palác vo zlate –
Lesknú sa stĺpy, lesknú steny,
Diamantmi izby posiate…
-Neidem, otče, na hostinu.
Prichádzam zvedieť pravdu len:
-Epafos prská na mňa slinu!
Odtiaľto ja sa nepohnem,
Nezviem kým, či som ozaj Boží –
Ty otec môj a ja tvoj syn!
Hélios duchom zrazu ožil:
-Na Božiu česť ti hovorím:
Ja som tvoj otec, nikto iný.
Boh mi je svedkom… Teda – ja…
Dráždi ťa Epaf bez príčiny.
Poslať ho môžeš do hája!
Pri vodách Stygy sľub ti dávam:
Splním ti každé želanie.
Závisťou praskne nech mu hlava.
Po čom ti duša zamanie??
-Ďakujem, otče. Teraz verím.
Kladú sa sľuby do huby.
Dokážem, že som silný, smelý…
Kočiar tvoj sa mi zaľúbil!
Zaľúbil sa mi záprah zlatý –
Tátošom páru v svete niet.
Dovoľ mi vziať ich za opraty,
Odhora uzrieť Boží svet.
-Vysoko siaha tvoja snaha –
Moje je miesto na voze…
-Stygou si sa mi zaprisahal!
-Slovo vziať nazad nemôžem…
Slabú máš ruku, milý synu,
Chytré sú moje koťuhy.
Nezvládol by si Božiu drinu,
Naraziť môžeš do dúhy…
-Ale no, otec… Dosť mám sily,
Hravo ti kosti prerátam…
-Nechceš snáď, aby sme sa bili..?
Tátoše civia na vráta.
-No a čo Fobos? – Je tam toho..!
Nekrúti sa mi hlava, ver!
-Držať voz v brázde či bys mohol?
-Udržím! Len mi ukáž smer!
Pochabosť s mladosťou sa snúbi.
Naskočí na voz, švihne bič!
-Len by sa šuhaj nezahubil…
Mrcha je z neho pohonič…
(Styga / Styx – zásvetná i posvätná rieka, na jej vody prisahali Bohovia, porušenie prísahy sa kruto trestalo. Bližšie o tom v blogu Héraklés, časť 27 – V Zásvetí
http://mika.blog.pravda.sk/2013/03/27/herakles-27-v-zasveti/
Fobos – syn boha vojny Area, zosobnený Strach)
D r a g o 05/2013
........keby len MLADOSŤ .........:-))))... ...
Celá debata | RSS tejto debaty