(Venované svojim žiakom)

Nad cestami, čo prejdem pešky
či na autách, jak hviezda svieť,
trojročie mojej esvéešky,
keď príde mi raz osamieť
a srdce bude stonať hladom.
Nech nezúfam pod ťarchou bied, 
nech zaprú sa do mojich ladov
priateľstva lúče z oných liet. 
 

Mikuláš Kasarda, 1967, 

pre svojich žiakov na maturitný pozdrav.

V týchto dňoch sa básnik a pedagóg dožíva 88 rokov.

 

Malý úlet v čase 

Cestami chodieval som pešky,
Nie je mi auto doména,
Zarástli detstvom kolobežky,
Svietili hviezdy bez mena. 

Stonalo srdce neraz hladom
Plakala duša na púšti – 
Život je honba za pokladom,
Ku ktorému ťa nepustí

Trojročie SVŠ-ky svieti
Prišlo mi občas osamieť
Spomienky chodia na výlety
Do lavíc našich školských liet.

 

D r a g o     15072013, noc
(Som jedným z oných žiakov…)

……………………………………………….
 
O Mikulášovi Kasardovi – pedagógovi
podrobnejšie v blogu Ston srdca
.
.
………………………………………………..
21072013, 19:22
.

Práve som sa dozvedel, že náš pán profesor 

Mikuláš  Kasarda  pred niekoľkými hodinami, 

5 dní pred svojimi 88. narodeninami, vydýchol naposledy. 

Skláňam sa pred jeho svetlou pamiatkou.
.
.

Mikuláš Kasarda

Mikuláš Kasarda



Zemplín

Zemplín

Prievan

06.07.2026

Neplačem . neslzím Potia sa mi oči Až ma to omrzí Do reči vám skočím .

Kapor vo Veľrybe

04.07.2026

Zhltla ma veľryba Abo iba kapor? Zrkadlo ohýba Ale len tak napol .

Kaktus 32

02.07.2026

Jednorožec – manžel, ktorému žena zahýba iba virtuálne. ,

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,643
Celková čítanosť: 7590500x
Priemerná čítanosť článkov: 2872x

Autor blogu

Archív